Botanika

Botanický zbierkový fond Stredoslovenského múzea tvorí 12 500 položiek rastlín. 4% z toho pripadá na lišajníky, 10% na machorasty a najväčší podiel (10 700 položiek) patrí cievnatým rastlinám.

Fond slúži odbornej a laickej verejnosti najmä na vedecké, vzdelávacie, ekovýchovné a prezentačné účely. Zbierky sú prezentované v rámci vlastných odborných výstav pracovníkov múzea, iných múzeí a inštitúcií, vedeckej práce odborných pracovníkov múzea a odborníkov iných inštitúcií.

Slúžia aj ako študijný materiál pre poslucháčov prírodovedných fakúlt vysokých škôl a takisto pri rôznych vzdelávacích alebo ekovýchovných akciách a podujatiach usporadúvaných pre školy alebo verejnosť. Význam herbárov spočíva taktiež v tom, že ako hmotné doklady o vývoji a stave prírody zachovávané v múzeu, sú súčasťou prírodného dedičstva našej krajiny.

Botanický fond pozostáva predovšetkým z kolekcií herbárových položiek cievnatých rastlín, spracovaných lisovaním a sušením, zozbieraných v konkrétnom vymedzenom území. Väčšina herbárov je budovaná pracovníkmi múzea na základe terénnych výskumov v zbernej oblasti múzea – bývalého Stredoslovenského kraja, v súčasnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zbierky sú tvorené tiež herbárovými dokladmi z inventarizačných výskumov a dokumentačných zberov zo zničenia ohrozených lokalít, ktoré vykonávajú pracovníci ochranárskych a vedeckých inštitúcií a ktoré následne slúžia ako dokladový materiál. Najvýznamnejší tvorcovia zbierok múzea sú: A. Junker, K. Marhold, J. Darola, Z. Pilous a botanici múzea: R. Bohúňová, A. Dobošová rod. Hallonová, D. Jalovičiarová, E. Martincová a I. Turisová.

Najväčšie kolekcie vytvorili:

• R. Bohúňová – 1281 ks cievnatých rastlín, roky zberu 1953-57,1963, zberná oblasť- Slovensko
• K. Marhold – 490 ks cievnatých rastlín, rok zberu 1979, zberná oblasť- stredné a západné Slovensko a 435 ks cievnatých rastlín, roky zberu 1972-79, zberná oblasť- Kremnické vrchy
• Hallonová – 2764 ks cievnatých rastlín, roky zberu 1980-83, zberná oblasť- stredné Slovensko 
• Z. Pilous – 492 ks machorastov, rok zberu 1980, zberná oblasť- Malá Fatra

Zoznam najvýznamnejších publikovaných článkov o herbároch SM:

• Jalovičiarová D., 1987: Súpis botanických zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Stredné Slovensko, Zborník SM v B. Bystrici, 6, Osveta, Martin, pp. 163-176
• Martincová E., 1989: Súpis fondov Stredoslovenského múzea – Botanika Vyššie rastliny, Metodický spravodaj 5 Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Tlačiarne SNP, Martin, 104 p.

V botanických zbierkach sa nachádzajú mnohé ohrozené a vzácne druhy rastlín, ktoré sú hmotným dokladom ich niekdajšieho i súčasného výskytu. 47 druhov rastlín v zbierkovom fonde (258 herbárových položiek) je chránených Konvenciou o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES), čím je zabezpečená ich ochrana pred ilegálnym obchodom.

Najstaršou a zároveň jednou z najcennejších častí botanického fondu Stredoslovenského múzea je historický herbár zostavený Augustom Junkerom, profesorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, z konca 19. storočia.

V herbári sú prevažne zastúpené v minulosti bežné druhy rastlín (vrátane kultúrnych a okrasných) okolia Banskej Bystrice. Len 7 položiek je zbieraných mimo územia Slovenska. Význam tohto historického herbáru spočíva v tom, že mnohé lokality v súčasnosti už zanikli, alebo boli výrazne premenené a tieto druhy rastlín, ktoré tam vtedy rástli sa stali veľmi vzácne a ohrozené.

Z vedeckého hľadiska medzi najvýznamnejšie položky tohto herbáru patria nasledujúce archeofyty (rastliny, ktoré boli ľudskou činnosťou zavlečené v predhistorickej dobe a udomácnili sa v našej flóre): na Slovensku vyhynutá marinka roľná, kriticky ohrozený mätonoh mámivý, ohrozený stoklas obilný, silenka francúzska a zraniteľná papulienka poľná, ktoré sú aj súčasťou Červeného zoznamu vzácnych a ohrozených rastlín Slovenska.

Časť historického herbáru Augusta Junkera je v Stredoslovenskom múzeu evidovaná od r. 1954. V súčasnosti je zaradená medzi zbierkové predmety I. kategórie a nachádza sa v nej 929 položiek. Jednotlivé druhy sú v ňom roztriedené do 40 čeľadí. Herbár zahŕňa 720 ks herbárových položiek vyšších rastlín (najvýznamnejší zberatelia: Alexander Márkus, obdobie zberu 1860-1864, Karol Rosenauer obdobie zberu 1868-1870, August Junker, zber 1880-1908 a Carolus Lechner, zbery z r.1890; lokality zberu: okolie Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, Ďumbier), 110 ks machov, 44 ks lišajníkov, 45 ks húb a 10 ks siníc a rias.

Práce publikované o Junkerovom herbári:

• Hallonová A., 1984: Historický herbár v zbierkach Stredoslovenského múzea. Metodický spravodaj 2, vyd. SM, Banská Bystrica, pp. 42-43
• Dobošová A., 1987: Výsledky revízie herbára A. Junkera zo zbierok Stredoslovenského múzea.Stredné Slovensko, Zborník SM v Banskej Bystrici, 6, Osveta, Martin, pp. 177-201

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)

Vzácna teplomilná a suchomilná rastlina nížin a pahorkatín. Je zákonom chránená a v Červenom zozname zaradená medzi zraniteľné druhy. Kvitne v marci až máji. Najprv vyrastú len kvety, až neskôr sa začínajú rozvíjať listy. Semená majú dlhé chvostnaté nažky. Najčastejšie sa vyskytuje na výslnných a trávnatých alebo skalnatých svahoch. Rastie v najteplejších spoločenstvách južného a východného Slovenska. Na strednom Slovensku sa vyskytuje len v Štiavnických vrchoch a v okolí Lučenca a Rimavskej Soboty.

 

Hlaváčik jarný (Adonis vernalis)

Zákonom chránená a zraniteľná rastlina. Kvitne medzi prvými jarnými druhmi. Kvety sa objavujú už koncom marca. Rastie na suchých a výslnných pasienkoch, na okrajoch svetlých lesov a krovín, vo viniciach, na výhrevných substrátoch, predovšetkým na vápenatých pôdach. Na strednom Slovensku sa vyskytuje len veľmi zriedkavo, a to v okolí Rimavskej Soboty a Banskej Štiavnice.

 

Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)

Chránená rastlina z čeľade ľaliovitých. Vzhľadom na zriedkavosť jej výskytu a ohrozeniu existujúcich lokalít je zaradená medzi zraniteľné druhy našej flóry. Rastie na postupne zarastajúcich lúkach s optimom vo vyšších chladnejších polohách. Kvitne od polovice júna do konca júla. V pazuchách listov sa jej vytvárajú zelené pacibuľky, ktorými sa rozmnožuje. Len vzácne vytvára plody.

 

Červenohlav obyčajný (Anacamptis morio)

Zákonom chránený a zraniteľný druh. V minulosti bol bežným druhom nehnojených lúk a pasienkov od nížin až do horského stupňa. Vplyvom značnej intenzifikácie poľnohospodárstva, rekultivácií, sekundárnej sukcesie a priamou likvidáciou biotopov sa stáva jeho výskyt čoraz vzácnejším. Táto atraktívna orchidea je spolu s ostatnými zástupcami čeľade vstavačovitých zaujímavá aj spôsobom rozmnožovania. Plodom je tobolka s veľmi veľkým množstvom drobných semien, ktoré sú pri klíčení závislé na prítomnosti špecifických pôdnych 

 

Páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium)

Charakteristický slatinný lúčny druh podhorských a horských oblastí, ktorý dobre znáša presakujúcu vodu podmáčaných svahov a pramenísk. Takéto biotopy sú však kvôli zásahom človeka v krajine čoraz zriedkavejšie a tým sa stráca životný priestor aj pre túto zaujímavú mokradnú rastlinu z čeľade šachorovitých. Kvitne od konca marca do polovice mája. Jednotlivé kvety sú biele, po odkvitnutí utvoria zväzky lesklých páperistých chlpov.

 

Horec Clusiov (Gentiana clusii), Prvosienka holá (Primula auricula)

Obidve tieto vzácne horské rastliny sú zákonom chránené a zaradené podľa Červeného zoznamu k zraniteľným druhom našej prírody. Rovnako aj rastú na podobných biotopoch – na skalách, skalných terasách a zatrávnených sutinách v horskom až subalpínskom stupni vápencových pohorí. Horec Clusiov má veľké, až 6 cm dlhé azúrovomodré kvety, ktoré lákajú hmyz od apríla do júla. Jasnožlté kvietky prvosienky dokvitajú o niečo skôr.

 

Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia)

Zákonom chránená ohrozená trváca rastlina, ktorá sa viaže na podhorské a horské slatinné rašeliniská a vrchoviská. Patrí medzi mäsožravé byliny, ktoré si nedostatok dostupného dusíka v pôde dopĺňajú trávením hmyzu. Leskom a farbou listov lákajú hmyz na svoje husté žľaznaté chlpy červenkastej farby – tentakule, ktoré sa primknú k telu hmyzu a uzavrú ho do pasce. Obeť sa potom rozloží pomocou tráviacich enzýmov vylučovaných rastlinou. V minulosti bola ohrozená najmä pre svoje takmer „zázračné“ liečivé účinky, ktoré sú však v porovnaní s odvodňovaním, melioračnými a rekultivačnými úpravami pôdy skoro zanedbateľné.

 

Dryádka osemlupienková (Dryas octopetala)

Zákonom chránená, zraniteľná rastlina z čeľade ružovité. Druhový názov dostala podľa korunných lupienkov, ktorých je najčastejšie osem. Je to ker s poliehavým rozkonáreným kmienkom, ktorý vytvára trsy niekedy i na niekoľkých metroch štvorcových. U nás tento arkticko-alpínsky druh predstavuje zvyšok ľadovej doby (glaciálny relikt). Dostala sa k nám zo severských oblastí (tundier) a prispôsobila sa v horských, ale predovšetkým vo vysokohorských polohách najmä na vápencoch.