KTO SME?

História Stredoslovenského múzea

História Stredoslovenského múzea sa začala písať už v roku 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice, na návrh Dr. Štefana Holescha, 12. júla 1889 odsúhlasila vznik Mestského múzea. Na základe tohto rozhodnutia boli v úradných miestnostiach mesta sprístupnené verejnosti historické predmety z mestského archívu.

V archíve sa nachádzali predmety spojené s históriou mesta Banská Bystrica. Kópia zápisnice zo zasadania Mestskej rady je každoročne v tento deň, 12. júla, sprístupnená návštevníkom múzea. V roku 1893 vytvorili mešťania na podporu Mestského múzea múzejnú komisiu – Banskobystrickú historickú a archeologickú spoločnosť na čele s Júliusom Csesznakom, starostom mesta.

V roku 1893 bolo Mestské múzeum premiestnené do budovy vedľa Petermannovej veže (asanovanej v tridsiatych rokoch 20. storočia), ktorá predtým slúžila ako byt strážcu hradnej veže. V roku 1907 sa v meste začalo s obnovou Matejovho domu v hradnom areáli, ktorý sa mal stať reprezentatívnou budovou mesta určenou pre Mestské múzeum.

Finančné prostriedky na túto náročnú rekonštrukciu získali členovia Historickej a archeologickej spoločnosti jednak zo zdrojov vtedajšej uhorskej vlády, podstatnú časť však poskytlo mesto. 17. októbra 1909 bola v Matejovom dome slávnostne otvorená prvá mestská múzejná expozícia inštalovaná pod odborným vedením Kornela Divalda, vtedajšieho zmocnenca Hlavného inšpektorátu pre múzeá a knižnice v Uhorsku.

Expozícia bola umiestnená na štyroch poschodiach: na prvom mineralogická a etnografická zbierka, na druhom historická a kultúrno-priemyselná zbierka, na treťom kultúrno-historická a numizmatická zbierka a na štvrtom pamiatky z cirkevného života. Múzeum do roku 1909 vlastnilo okolo 2500 rôznych zbierkových predmetov a okrem toho zbierky mineralogické a numizmatické.

Kornel Divald napísal v roku 1909 aj prvého sprievodcu po Mestskom múzeu Beszterczebánya múzeum kalauza. S počiatkami múzea sa spájajú mená významných osobností banskobystrického kultúrneho života, akými boli Jozef Schweng, Dr. Štefan Holesch, Dr. Samuel Bothár, prof. Emil Jurkovich a Karol Kiszely.

Popri predmetoch z mestského archívu tvorili základ múzejných zbierok hlavne dary mešťanov mesta a cirkevných hodnostárov. Do múzea daroval predmety prírodovedného charakteru aj známy český cestovateľ Emil Holub či bystrický biskup Imrich Bende. Tie sa mali spolu s Bothárovou zbierkou minerálov a rôznych druhov prírodnín stať základom prírodovednej časti múzea. Avšak pre nedostatok miesta tieto zoologické a botanické zbierky rozdelili medzi banskobystrické školy.

Rozvoj múzea pokračoval aj po druhej svetovej vojne. V roku 1958 bola expozícia vtedy už Krajského múzea otvorená v zrekonštruovanej budove Thurzovho domu. V Matejovom dome bol zriadený depozitár múzea. V roku 1970 sa zmenil názov múzea z Vlastivedného na Stredoslovenské múzeum. V roku 1973 bola Stredoslovenskému múzeu pridelená budova Tihányiovského kaštieľa v Kráľovej, v ktorej bola v roku 1989 pri príležitosti osláv storočnice múzea otvorená prírodovedná expozícia.

O význame múzea už od jeho vzniku svedčí fakt, že sa zúčastňovalo najvýznamnejších kultúrnych podujatí. V roku 1896 Mileniárnej výstavy v Budapešti, v roku 1900 Svetovej výstavy v Paríži, kde vystavovalo 22 reprezentačných predmetov. V roku 1937 sa zúčastnilo na výstave Staré umenie na Slovensku, v roku 1939 na Svetovej výstave v New Yorku. Cez druhú svetovú vojnu prezentovalo múzeum svoje zbierky na výstave v nemeckom Stuttgarte. V roku 1955 sa múzeum podieľalo na oslavách 700. výročia mesta. Výstava Banská Bystrica 700 rokov mestom mala mimoriadny úspech.

V roku 2005, pri príležitosti 750. výročia Banskej Bystrice, múzeum pripravilo výstavu Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. Sprístupnila návštevníkom najvýznamnejšie artefakty z minulosti slobodného kráľovského mesta.

V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou s komplexnou dokumentáciou vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, vedeckými metódami zhodnocuje, odborne spravuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety ako súčasť kultúrneho a prírodného dedičstva. Neodmysliteľnou súčasťou poslania múzea je prezentačná a výchovno-vzdelávacia činnosť (tvorba výstav, usporadúvanie vzdelávacích podujatí, prednášok a seminárov) venovaná širokej odbornej i laickej verejnosti so zvláštnym zreteľom na školopovinnú mládež.