V dnešnej dobe pokročilých informačných technológií je digitalizácia fenoménom, ktorý zasiahol aj muzeálnu sféru. Múzea vo veľkom rozsahu digitalizujú svoj zbierkový fond v snahe o zachovanie jeho vizuálnej autenticity. Digitalizácia je jedným z kľúčov ako uchovať kultúrne dedičstvo a jeho hodnotu vo vizuálne pôvodnom stave.
Pre kurátora – správcu zbierok predstavuje digitalizácia nástroj nielen pre zachovanie jednotlivých predmetov v jeho fonde, ale aj mu pomôže objaviť doposiaľ voľným okom neodhalené veci ako sú napríklad nápisy či puncové značky.
Digitalizácia predmetu a jeho panoramatické zosnímanie vo veľkom rozlíšení umožní pracovať so zbierkovým predmetom bez toho, aby sa kurátor predmetu dotkol, alebo ho musel vyložiť z depozitára. Je to nedoceniteľná pomoc, hlavne pri predmetoch, ktoré sú zaradené do prvej kategórie, čiže predmety s najvyšším stupňom ochrany a historickou hodnotou.
Kurátor môže so zdigitalizovaným predmetom pracovať z pohodlia kancelárie a objavovať veci, ktoré by voľným okom nezbadal.
Aj Stredoslovenské múzeum sa stalo jedným z prvých partnerov v digitalizačnom programe. Vďaka nemu môžeme pracovať so stovkami predmetov na digitálnej báze.
Jedným z fondov, ktorý prešiel digitalizáciou, bol aj fond venovaný kníhtlačiarskej dynastii Macholdovcov. Banská Bystrica patrila od 16. storočia k najstarším strediskám kníhtlačiarstva na Slovensku. Mesto preslávila práve dynastia Macholdovcov. Zakladateľ Filip Machold I. (1815 – 1864) kúpil wetterlovsko-tumlerovsko-štefániovskú tlačiareň (1830), zmodernizoval a presťahoval z Lazovnej ulice do Medeného Hámra. Do typografie zasvätil syna Filipa II. (1845 – 1915). Mimoriadne úspešné boli roky 1837 – 1864, tlačiareň presťahovali na Hornú 18 a za typografiu získali na Všeobecnej krajinskej výstave v Budapešti (1885) Veľkú medailu. Jeho syn Filip III. (1876 – 1955) študoval typografiu vo Viedni a v Lipsku, v tlačiarni zaviedol motorový pohon (1900), rozšíril aktivity o kníhkupectvo, tlačiareň prenajímal (Ľudová tlačiareň, 1919, neskôr Slovenská Grafia, 1923) a v roku 1940 predal. V polygrafickom priemysle zaznamenali Macholdovci významnú kapitolu v kultúrnych dejinách celého Slovenska.
V rámci digitalizácie bol nasnímaný aj vzácny železný kníh tlačiarenský lis so stolíkom z roku 1799, ktorý používali práve Macholdovci.
