Biblický motív zo Starého zákona z knihy Judita sa vo výtvarnom umení zobrazuje už od renesancie. Príbeh o skúške viery a charakteru, odvahe, obetovaní sa s nasadením života jedinca pre záchranu spoločenstva zachytáva olejomaľba na plátne od neznámeho autora z 18. storočia zo zbierkového fondu výtvarného umenia Stredoslovenského múzea.
Starozákonný príbeh opisuje obdobie, kedy babylonský generál Holofernes napadol Izrael v mene asýrskeho kráľa Nabuchodonozora. Mladá žena Judita, múdra, zbožná a odhodlaná vdova, sa podujme oslobodiť svoj národ v mene Božom. Podarí sa jej zvíťaziť nad pochybnosťami židovského národa aj nad samotným Holofernesom, ktorého okúzli a získa si jeho dôveru. Holofernesa opije a odsekne mu hlavu. Po vražde sa vojsko rozuteká a Judita je oslavovaná ako hrdinka, ktorá zachránila Jeruzalem.
Motív Judita a Holofernes alebo Judita s Holofernesovou hlavou zobrazovali už renesanční umelci, napríklad Lucas Cranach či Sandro Botticelli. Obľúbeným sa stal hlavne v baroku a na svojich dielach ho stvárnili autori ako Simon Vouet, Petrus Paulus Rubens, no predovšetkým Michelangelo Merisi da Caravaggio a tenebristka Artemisia Gentileschi, ktorá si týmto obrazom vyrovnávala účty s mužmi.
Vanitas vanitatum et omnia vanitas (márnosť nad márnosť a všetko je márnosť) a Memento mori (pamätaj na smrť) najlepšie charakterizujú atmosféru súdobej barokovej spoločnosti. „Dezilúzia, skepsa a pesimizmus sú prvoplánovo obsiahnuté aj v našom motíve, ale z druhého plánu, z tmavého pozadia, vystupuje skrytý čin odvahy, obetovanie sa, riskovania vlastného života pre záchranu mnohých nevinných životov. Ľudia konajú v istých situáciách vždy rovnako, hovoria archetypy ľudského správania. Preto je aj dnes aktuálne Memento mori, myslieť na to, že najväčším nepriateľom človeka je človek,“ dodáva Mgr. Juraj Žembera, PhD., historik umenia Stredoslovenského múzea.
Príbeh z knihy Judita sa vo výtvarnom umení zobrazuje už od renesancie ikonografickou schémou, kde mladá žena Judita s mečom v jednej ruke drží v druhej hlavu Holofernesa. Najmä v barokových obrazoch je zobrazená pri samotnom odrezávaní hlavy, niekedy aj za prítomnosti, prípadne aktívnej účasti slúžky.
