Zbierky SSM

Netradičná prezentácia botanického fondu. Herbarz: gynak bylinař…

Zbierky v múzeách v sebe ukrývajú mnohé tajomstvá. Niektoré sa nám podarí odhaliť iné nie. Medzi tajomstvá zbierok Stredoslovenského múzea patrí istotne aj stará tlač zo 16. storočia Herbarz: ginak Bylinář / welmi vžitečný / a Figůrami pieknymi y zřetedlnymi / podlé praweho a yako ziwého zrostu Bylin / ozdobeny… Jeho cesta za zbierkovým predmetom je zaujímavá. Kniha sa dostala do múzea pravdepodobne už pri jeho založení v roku 1889. Z neznámych dôvodov sa v roku 1948 vyradila zo zbierok. Až v roku 2014 sa rovanké vydanie knihy dostalo darom späť do zbierok. V roku 2019 Fond na podporu umenia podporil reštaurovanie starej tlače z roku 1562 a kniha bez väzby a s poškodenými listami, tak dostala vďaka reštaurátorovi Štefanovi Kockovi, druhú šancu. Až reštaurátorský zásah odhalil insígnie, ktoré vytvárajú otázku, či sa nejedná o totožný predmet.

Či už je to kniha totožná alebo nie, predstavuje veľké obohatenie fondu Stredoslovenského múzea. Je to jeden z prvých botanických herbárov v českom jazyku. Pojmom herbár sa v stredoveku označovali aj botanické knihy, nie len vylisované rastliny. Jej autorom je Andrea Pietro Mattioli. Narodil sa v roku 1501 v talianskej Siene a zomrel v roku 1578 v Tridente pri morovej epidémii. V roku 1562 vydal Herbár čiže bylinkár v českom jazyku, neskôr vychádza v taliančine, nemčine a latinčine. Do českého jazyka ju preložil doktor medicíny Tadeáš Hájek z Hájku. Herbár je rozdelený na štyri knihy, doplnený časťou o destilácii liečivých rastlín. Kompletná kniha obsahuje viac ako 800 strán, v našej sa ich zachovalo len 648. Každá zo zachovaných 483 druhov rastlín je vyobrazená drevoritinou, obsahuje názov, liečivé účinky, časti rastliny vhodné na zber, čas kvitnutia, čas zberu a miesto výskytu. Rastliny zaraďuje autor podľa zmyslových vnemov. Uvádza, že rastliny sa od seba odlišujú farbou, vôňou, chuťou a zrakom. Drevoritiny rastlín majú autentickú podobu a mnohé druhy boli popísané len na základe ich vyobrazenia. Tadeáš Hájek totižto nevedel preložiť všetky druhy rastlín a tak si niektoré názvy vymyslel alebo čerpal námety medzi prostým ľudom. Tak sa do opisu rastlín dostali aj kuriózne názvy napr. egreš pomenoval ako Chlupaté aneb zelené jahody, ríbezľu zas Víno Swatého Jana, chondrilu prútnatú  Kozí cecek alebo tekvicu Turecké zelí.

REŠTAUROVANIE SV.  SEBASTIÁNA A SV. FLORIÁNA  ZO ZBIERKOVÉHO FONDU STREDOSLOVENSKÉHO MÚZEA 

V rámci kontinuálnej a systematickej starostlivosti o zbierkový fond Stredoslovenského múzea sú jednotlivé zbierkové predmety citlivo posudzované a vyberané na reštaurovanie podľa významu, umeleckej, historickej a dokumentačnej hodnoty, a tiež stavu zachovania. Navrátenie ich autentickej podoby sa darí aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Touto súčinnosťou a kooperáciou sa podarilo v rokoch 2020 – 2021 zreštaurovať dve barokové drevené polychrómované skulptúry z 18. storočia: sv. Florián a sv. Sebastián. Patria medzi najstaršie akvizície v zbierkovom fonde vtedajšieho Mestského múzea v Banskej Bystrici. V rokoch 1909 – 1958 boli vystavené v prvej stálej expozícii v Matejovom dome. Neskôr tvorili súčasť stálej expozície v Thurzovom dome, kde boli až do začiatku 21. storočia. Za viac ako sto rokov sa na nich prirodzene podpísalo viacero negatívnych faktorov, zvlášť v polyfunkčnej sakrálnej miestnosti, kde boli vystavené premenlivým a nevhodným  podmienkam, čo spôsobilo, že pred reštaurovaním boli v havarijnom stave.

Viac informácií TU

REŠTAUROVANIE HISTORICKÝCH TLAČÍ 16. STOROČIA

V Stredoslovenskom múzeu je od roku 2018 zriadený Historický knižničný fond, v ktorom je registrovaných 683 titulov vzácnych starých tlačí evidovaných v zbierkovom a knižničnom fonde múzea. Z nich sa za finančnej podpory Fondu na podporu umenia v roku 2020 úspešne zreštaurovali 2 vzácne tituly. Vzhľadom k tomu, že fyzický stav mnohých z nich nie je najuspokojivejší, múzeum aj naďalej hľadá finančné zdroje na pokrytie nákladov na ich reštaurovanie a zachovanie ich historickej, kultúrnej aj spoločenskej hodnoty. Úspešným projektom Reštaurovanie historických tlačí 16. storočia sa podarilo získať ďalšie finančné zdroje z Fondu na podporu umenia, vďaka ktorým sa v roku 2021 zreštaurovala vzácna Biblia z roku 1569 evidovaná v historickom fonde pod číslo H-02725. Reštaurovanie realizoval Mgr. art. Štefan Kocka, člen Komory reštaurátorov. Vzhľadom k tomu, že tlač bola značne poškodená, akákoľvek manipulácia s ňou niesla veľké riziko jej ďalšej degradácie, čo prinášalo obmedzenia hlavne pri využívaní na bádateľské a prezentačné účely.

Po úspešnej realizácii projektu je možné sprístupniť zreštaurovaný zbierkový predmet  bádateľom, ale aj ostatným návštevníkom na príležitostných výstavách a podujatiach Stredoslovenského múzea.

Bezpečnosť zbierkových predmetov Stredoslovenského múzea je vyššia aj vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja

Opravy väčšieho rozsahu v roku 2021 stanovené rozpisom ukazovateľov rozpočtu pre Stredoslovenské múzeum s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja sú:

– výmena snímačov elektronického zabezpečovacieho systému v Matejovom dome,

– výmena snímačov elektronického zabezpečovacieho systému v Tihányiovskom kaštieli,

– výmena osvetlenia depozitára Matejov dom.

Vyčlenené účelovo určené príspevky bežných výdavkov z daňových príjmov Banskobystrického samosprávneho kraja sú v celkovej sume 4.855,- EUR.

Text nájdete aj v PDF formáte TU

Hlave sv. Jána Krstiteľa vrátili jej pôvodnú tvár

Ku klenotom v zbierkach Stredoslovenského múzea patrí aj hlava sv. Jána Krstiteľa. Pozrite sa spoločne s nami a televíziou Hronka, ako prebiehalo jej reštaurovanie.

Fokoše v zbierkach Stredoslovenského múzea

Banícky fokoš je jedným z najdôležitejších symbolov baníckeho stavu.  Je to prapôvodné banícke a najmä tesárske náradie. Banícke kutištia a šachtice boli veľmi často ďaleko od väčších ľudských obydlí a v minulosti bolo zvykom chodiť po lesoch a horách ozbrojený. Dvojitá funkcia sekery umožňovala používať ju ako náradie a v prípade potreby aj ako zbraň. Bola reliéfne zdobená a podľa farby kovu (zlatá, strieborná, čierna) vyjadrovala postavenie nositeľa. Bol to akýsi odznak postavenia baníka v baníckej hierarchii.

pokračovanie článku nájdete tu

DIGITALIZÁCIA – POMOCNÍK KAŽDÉHO KURÁTORA

V dnešnej dobe pokročilých informačných technológií je digitalizácia fenoménom, ktorý zasiahol aj muzeálnu sféru. Múzea vo veľkom rozsahu digitalizujú svoj zbierkový fond v snahe o zachovanie jeho vizuálnej autenticity. Digitalizácia je jedným z kľúčov ako uchovať kultúrne dedičstvo a jeho hodnotu vo vizuálne pôvodnom stave.

pokračovanie článku nájdete tu

Banskobystrický samosprávny kraj aktívne podporuje činnosť múzea

V priebehu roku 2020 sme mohli v Stredoslovenskom múzeu realizovať mnohé aktivity a to vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý aktívne podporil realizáciu:

  • Odbornej správy zbierkových predmetov (konzervovanie, reštaurovanie)
  • Realizáciu nových výstav vo vlastných priestoroch a ich propagáciu
  • Zabezpečenia odbornej činnosti na zlepšenie ochrany zbierkových predmetov – materiálové a interiérové vybavenie depozitárov. Zlepšenie vybavenia depozitárov – nákup strojov, prístrojov, vybavenia a materiálu pre odbornú činnosť.
  • Výmenu snímačov a čerpadiel v Tihányiovskom kaštieli
  • Zabezpečenia protiepidemiologických opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a návštevníkov kultúrnych inštitúcií pred pandémiou ochorenia COVID-19
  • Letných viacdňových výchovno-vzdelávacích podujatí pre deti
  • Nákup výpočtovej techniky
  • Zhotovenie závesného systému na umiestnenie propagačných banerov na prezentáciu činnosti múze
  • Zakúpenie nového elektronického dochádzkového systému
  • Rekonštrukciu nových priestorov v Tihániovskom kaštieli – vypracovanie PD
  • Sanáciu suterénnych priestorov Thurzovho dom, vrátane PD
  • Nákup zbierkových predmetov

Lisované dejiny Banskej Bystrice

– z botanických zberov prof. Augustusa Junkera

Prvý zápis botanického zbierkového fondu v prírastkovej knihe Stredoslovenského múzea sa datuje na rok 1954. Je ním herbár profesora Augustusa Junkera, v ktorom sa nachádzajú zbery z konca 19. a začiatku 20. storočia. Je evidovaný pod prírastkovým číslom PV 1954/371 a evidenčným číslom B-00001/00001 až B-00001/01214. Herbár bol nájdený na povale prvej jedenásťročnej školy v Banskej Bystrici. Do múzea ho daroval Andrej Pecník. Do zbierok ho spracovala vtedajšia kurátorka prírodných vied, neskôr botanička a riaditeľka múzea RNDr. Ružena Bohúňová. Podľa jej vtedajších vyjadrení, bol herbár vo veľmi zlom stave, napadnutý škodcami a musel byť dôkladne dezinfikovaný paradichlóbenzénom…

Viacej informácii nájdete v priloženom článku

Ochrana zbierkového fondu archeológie v Stredoslovenskom múzeu

Stredoslovenské múzeum patrí medzi popredné kultúrne inštitúcie v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Okrem iného, plní aj metodickú činnosť pre ostatné múzeá v BBSK. Jednou z jeho najdôležitejších činností je zbieranie predmetov kultúrnej hodnoty a ich následná ochrana ako zbierkových predmetov. Stredoslovenské múzeum preto pokračuje aj v modernizácií priestorov, ktoré nie sú prístupné bežným návštevníkom. Ide o depozitárne priestory múzea, v ktorých je uložených viac ako 180 000 zbierkových predmetov v jeho správe. Ostatným zámerom v tejto oblasti bola modernizácia depozitárnych priestorov fondu archeológie. V roku 2019 sa našej inštitúcii podarilo uspieť s projektom „Ochrana zbierkového fondu archeológie v Stredoslovenskom múzeu“ ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

O PROJEKTE

Mapovanie života

Stredoslovenské múzeum je pamätnou inštitúciou, ktorej úlohou je tiež dokumentácia spoločnosti súčasnej doby. Preto sa rozhodlo prísť s výzvou na mapovanie života v meste pod Urpínom počas aktuálnej pandemickej situácie. Projekt má dve časti, do ktorých obyvatelia Banskej Bystrice či základné a stredné školy v rámci projektov môžu prispieť.

O PROJEKTE

Reštaurovanie najvzácnejšieho exponátu Stredoslovenského múzea

Hlavy sv. Jána Krstiteľa z Tajova – II. etapa

O PROJEKTE

REŠTAUROVANIE TROCH OBRAZOV Z FONDU STREDOSLOVENSKÉHO MÚZEA

O PROJEKTE

REŠTAUROVANIE STARÝCH TLAČÍ 16. STOROČIA V STREDOSLOVENSKOM MÚZEU

O PROJEKTE

PREMENY BANSKEJ BYSTRICE

O PROJEKTE

VYSKLADAJ SI NÁMESTIE

Tvorivá séria pre najmenších, vďaka ktorej spoločne hravou a kreatívnou formou spoznáme dominanty bystrického námestia. Jednotlivé pamiatky si môžete stiahnuť, vymaľovať a po nazbieraní všetkých 10 budov zrekonštruovať námestie Banskej Bystrice, alebo vystavať svoje vlastné.

Druhá etapa modernizácie  konzervátorského pracoviska Stredoslovenského múzea

Starostlivosť o zbierkový fond múzea, ktorý predstavuje takmer 190 000 kusov zbierkových predmetov, si vyžaduje systematický a profesionálny prístup s použitím moderných prístrojov a technológií. Vďaka úspešným projektom Fondu na podporu umenia z roku 2018 a 2020 sa múzeu podarilo vybaviť moderné konzervátorské pracovisko, na ktorom sa realizuje profesionálna odborná starostlivosť o širokospektrálny zbierkový fond múzea, ktorý bude mať verejnosť možnosť vidieť  aj v pripravovanej historickej expozícii v priestoroch zrenovovaného Thurzovho domu.

Cieľom aktuálnej druhej etapy modernizácie konzervátorského pracoviska, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bolo vybaviť pracovisko o ďalšie moderné prístroje a kvalitné nástroje, ktoré umožnia využívať moderné metódy, postupy a technológie aktívnej ochrany o zbierkový fond múzea. Do dielní boli zakúpené špeciálne prístroje – parový čistič, ultrazvuková leštička a elektricky vyhrievaná špachtľa, ktoré sa budú využívať pri odborných zásahoch na zbierkových predmetoch z materiálových skupín papier, textil a kov. Zakúpená sada kvalitného rezbárskeho náradia umožní výrobu chýbajúcich vyrezávaných súčastí obrazových rámov, plastík, nábytku, dreveného náradia, ako aj výrobu replík zbierkových predmetov a predmetov využívaných pri rôznych prezentačných aktivitách a podujatiach múzea.

V roku 2019 boli v Stredoslovenskom múzeu realizované viaceré podujatia a projekty podporené z účelovo určených finančných prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja:

  • Odborná správa zbierkových predmetov (konzervovanie, reštarurovanie)
  • Výstavná činnosť (realizácia nových výstav vo vlastných priestoroch)
  • Zabezpečenie podujatia Svetového dňa cestovného ruchu
  • Výmena snímačov a čerpadiel v Tihányiovskom kaštieli
  • Výmena snímačov elektrického zabezpečovacieho systému v administratívnej budove
  • Opravy a vybavenie vstupných priestorov Thurzovho domu
  • Príspevok na činnosť múzea pri príležitosti viacerých výročí vrátane zabezpečenia celokrajskej muzeálnej konferencie pri príležitosti 130.výročia založenia múzea
  • Vykrytie bežných výdavkov na výrub stromov a odvoz drevnej hmoty v areáli Thurzovho domu
  • Nákup fólii na ochranu zbierkových predmetov pred UV žiarením
  • Bežné výdavky súvisiace s realizáciou výstavy zo zahraničia
  • Vyhotovenie replík zbierkových predmetov, ktoré budú použité na prezentačné účely
  • Skvalitnenie priestorov pre poskytovanie služieb (maľovanie výstavných priestorov, nákup mobiliáru, resp. interiérového vybavenia výstavných priestorov)
  • Zlepšenie vybavenia konzervátorských a reštaurátorských dielní (nákup strojov, prístrojov a materiálu na odbornú činnosť, uloženie a prepravu zbierkových predmetov)
  • Zvýšenie kvality poskytovaných služieb – nákup výpočtovej techniky (na realizáciu odbornej činnosti, resp. pre ekonomický úsek)
  • Servis zariadenia – klimatizácia Matejov dom

Andrej Stollmann: Pondelkový trh v Banskej Bystrici (Hlavné námestie)

Autor: Andrej Stollmann
Technika a materiál: Olej na dreve
Rozmery: 54,5 x 43 cm s rámom, 48 x 36 cm bez rámu
Signovanie: vpravo dole: Stollmann 1932
Datovanie: 1932

Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici (SSM) sa v roku 2019 podarilo vďaka Fondu na podporu umenia kúpiť novú akvizíciu do zbierkového fondu – obraz Andreja Stollmana: Pondelkový trh v Banskej Bystrici (Hlavné námestie). Učiteľ, stredoškolský profesor kreslenia a regionálny maliar Andrej Stollmann (1852 – 1933) naturalizovaný v Banskej Bystrici (do Banskej Bystrice sa presťahoval v roku 1886) je autorom približne 1500 evidovaných diel, z ktorých väčšina sú viacnásobné kópie alebo verné aj voľné napodobneniny cudzích predlôh – fotografií, starších grafických rytín a maľovaných obrazov, prípadne ich reprodukcií v knihách a časopisoch alebo kresieb. Týka sa to figurálnej maľby, predovšetkým portrétov, ako aj krajinomaľby, architektonických a urbanistických segmentov – vedút, vzniknutých podľa uvedených predlôh. Vytváral celé cykly analogických a identických námetov, čoho príkladom je aj predmetný obraz Pondelkový trh v Banskej Bystrici.

Podľa zoznamov v jeho pozostalosti namaľoval asi 25 vedút v rozmedzí rokov 1867 – 1932, pri tvorbe ktorých vychádzal z odpozorovanej skutočnosti, alebo fotografických predlôh. Mnohé z nich však opakoval vo viacerých replikách, takže celkový počet obrazov možno odhadnúť na takmer sto. Podľa evidencie sa v zbierkach SSM nachádza okolo 43 evidovaných olejomalieb, pričom ide hlavne o zobrazenia brán fortifikácie – historického pevnostného systému (dnes už zbúraných), ulíc, alebo o portréty. Väčšina – 22 vedút Banskej Bystrice sa nachádza v zbierkach Stredoslovenského múzea. Pohľady na hornú časť Hlavného námestia Banskej Bystrice sú len  tri. Z nich jedna: Hlavné námestie v Banskej Bystrici z roku 1932 tvorí pendant novej akvizície Pondelkový trh v Banskej Bystrici. Jedná sa o takmer identickú formu aj obsah. V obidvoch prípadoch ide o olejomaľbu na dreve z roku 1932, podobných rozmerov, zobrazujúcu pohľad na hornú časť Hlavného námestia v Banskej Bystrici. Obidve veduty namaľoval Stollmann v poslednom roku svojej tvorby, rok pred smrťou. Patria teda k jeho posledným namaľovaným obrazom a posledným vedutám Banskej Bystrice. V prípade novej akvizície Pondelkový trh v Banskej Bystrici je zachytený každotýždenný pondelkový trh so stánkami, vozmi trhovníkov s tovarom a kupujúcimi. Zaujímavosťou je komparácia námestia oboch vedút, ktoré vznikli v rovnakom roku 1932, napriek tomu sa v detailoch architektúry líšia. Súvisí to s rôznymi použitými predlohami.

Najzaujímavejšia je komparácia dvoch postranných veží a klasicistického priečelia nárožného kostola sv. Františka Xaverského na obraze vpravo hore. Na vedute Hlavné námestie v Banskej Bystrici sú už po prestavbe, v súčasnej podobe, ukončené balustrádovou atikou a nárožnými obeliskami. Prestavba ukončenia veží do súčasnej podoby sa realizovala v roku 1880. Autá na námestí potvrdzujú, že obraz vznikol buď podľa súdobej predlohy z prvej Československej republiky, alebo z autopsie, podľa skutočných reálií. Dokladá to aj morový mariánsky stĺp pred hodinovou vežou, ktorý už nemá kovanú ohradu okolo schodišťa (bola odstránená v roku 1897). Aj fontána s vodometom v strede námestia má už novú podobu z roku 1895. V prípade predmetného obrazu Pondelkový trh v Banskej Bystrici použil autor predlohu, zrejme fotografickú, spred roka 1880, čo dokumentuje starší typ cibuľovitého ukončenia veží a polkruhový štít priečelia. Z komparácie s najstaršou zachovanou fotografiou hornej časti Hlavného námestia z roku 1860 z fotografického ateliéru Sztraka a Würsching zachycujúcou rovnakú časť námestia (len s väčším záberom, rozponom, je na nej aj Thurzov dom – dnes Stredoslovenské múzeum v strede pravej časti radovej zástavby námestia) vyplýva, že ide o analogický, takmer identický architektonický a urbanistický tvar a charakter námestia. Ukončenia veží na kostole sv. Františka Xaverského, morový mariánsky stĺp pred hodinovou vežou s kovanou ohrádkou okolo neho, kamenná oktogonálna (osemuholníková) fontána v strede, aj architektúra rámcujúca námestie sa zhodujú. Predloha veduty a teda podoba Hlavného námestia zachyteného na obraze Pondelkový trh v Banskej Bystrici môže byť preto datovaná okolo polovice, prípadne do začiatku druhej polovice 19. storočia (objav fotografie sa datuje oficiálne do roku 1839, ale autor mohol použiť aj iný druh predlohy).  Realistické zobrazenie námestia, tak ako ostatné Stollmannove veduty, nevyniká invenčnou kompozíciou ani originálnym farebným riešením. Vyznačuje sa však veristickou popisnosťou a dokumentárnosťou, snahou verne zachytiť architektúru a urbanizmus Banskej Bystrice. Tým sa zdôrazňuje dokumentárny charakter a význam diela, doplňujúci umeleckohistorický v banskobystrickom umeleckohistorickom kontexte.

Jedná sa o kvalitatívne štandardnú a typickú prácu Andreja Stollmanna, ktorý sa vo svojej tvorbe všeobecne a zvlášť pokiaľ išlo o veduty, viac zameriaval na deskriptívnu kresbu než na výrazové prostriedky maľby. Hoci ide o olejomaľbu, spôsob kolorovanej kresby, evokuje viac techniku akvarelu, ktorému sa tiež venoval. Pri maľovaní vedút podľa fotografií použil techniku jemnej kresby ceruzou – podkresby, v tomto prípade slabo kolorovanú olejom (v iných prípadoch akvarelom). Napriek lineárnej perspektíve (stredovému premietaniu) pôsobí námestie plošne. Na obraze je zachytená celá horná časť historického námestia v Banskej Bystrici aj s dnes už asanovanou časťou domčekov na Hornom námestí, ktoré vlastnili rôzni remeselníci. Zobrazenie krajiny v druhom pláne je schematické, skicovité v pseudoatmosférickej – pseudovzdušnej perspektíve. Predmetné dielo ilustruje mestský život na Slovensku a architektúru v druhej polovici 19. storočia, dopĺňa kolekciu mestských pohľadov – vedút a dotvára mozaiku vývoja a premeny architektúry a urbanizmu v druhej polovici 19. až prvej tretine 20. storočia. Tvorba Andreja Stollmanna má okrem výtvarnej hodnoty výraznú hodnotu dokumentárnu, historickú, architektonickú a urbanistickú.

Mgr. Juraj Žembera, PhD. historik umenia
Spolupracovali: Mgr. Peter Račko, PhD., PhDr. Filip Glocko

Kúpu obrazu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond je hlavným partnerom projektu.


Nová akvizícia Stredoslovenského múzea z dielne maliara Andreja Stollmanna

Zbierkový fond výtvarného umenia obsahuje významné zbierky od stredoveku až po súčasnosť, a to z Banskej Bystrice aj jej okolia (Jakub, Radvaň, Sásová, Staré Hory, Donovaly, Ľubietová, Poniky, Čerín, Turecká, Dúbravica), zastúpené sú aj pamiatky z územia Zvolenskej župy. Ide o zbierky sakrálneho charakteru z interiérov kostolov a farností rôznej konfesie, ale aj z prostredia profánneho, šľachtického, meštianskeho aj ľudového. Zbierky výtvarného umenia sú zastúpené maľbami (olejomaľba, tabuľová maľba, akvarel a pod.), skulptúrami z dreva, kameňa, plastikami, reliéfmi, kresbami a grafikami rôzneho druhu. Fond úžitkového umenia sa radí k historickým zbierkam vzhľadom na jeho súvzťažnosť k osobnostiam mesta. Autormi diel sú často dnes už anonymní talentovaní umelci.

Rezonujúcimi menami v kultúrnom prostredí Banskej Bystrice sú Dominik Skutecký, Július Flaché, Karol Ľudovít Libay, Karel Votlučka alebo Andrej Stollmann. Poslední dvaja autori patria svojou výtvarnou tvorbou k vedutistom, ktorá má aj významnú historickú a dokumentačnú hodnotu.

Andrej Stollmann sa narodil 3. novembra 1852 v Španej Doline. Od roku 1864 navštevoval Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici, kde kreslenie a maľovanie vyučoval významný maliar štúrovskej generácie a rodák z Liptovského Mikuláša Jozef Božetech Klemens (1817 – 1873). V roku 1874 začal Stollmann študovať na Ústave pre výchovu stredoškolských profesorov kreslenia v Budapešti. V roku 1881 získal diplom učiteľa kreslenia pre meštianske školy. O päť rokov neskôr (1886) sa spolu s manželkou Máriou, dcérou budapeštianskeho (predtým banskobystrického) evanjelického farára Eduarda Alexandra Doležala, a synom Alexandrom vrátil natrvalo do Banskej Bystrice, kde učil na evanjelickom gymnáziu, priemyselnej škole, meštianskej škole a na elementárnych cirkevných školách. Medzi jeho žiakov patrili o. i. Janko Jesenský, Jozef Gregor-Tajovský, Štefan Krčméry aj Viliam Figuš Bystrý, neskôr významné osobnosti nášho kultúrno-spoločenského života v oblasti literatúry a hudby. Andrej Stollmann zomrel  1. septembra 1933 a pochovali ho na evanjelickom cintoríne.

Andrej Stollmann tvoril doma aj vo svojom zamestnaní. Maľoval zo záľuby, pre potešenie svojich príbuzných aj na objednávku. Je autorom približne 1 500 diel, z ktorých väčšina sú viacnásobné kópie alebo voľné napodobeniny cudzích predlôh. Keďže nebol akademickým maliarom, jeho obrazy sa nevyznačujú zložitejšími technikami. V tvorbe je výrazne zastúpená figurálna maľba, z ktorej najväčšiu skupinu predstavujú portréty rodinných príslušníkov (rodičov, bratov, manželky Márie, detí a svokra) i autoportréty, zastúpené sú podobizne predkov banskobystrických mešťanov, verejne činných osôb (úradníkov, advokátov, lekárov, učiteľov, stredoškolských profesorov, farárov, obchodníkov), osobností kultúrno-spoločenského života, ktoré mali priamy vzťah k mestu.

Vo svojej tvorbe venoval Stollmann pozornosť aj vedutám. K najčastejším námetom patrili vonkajšie mestské kamenné brány – pätica renesančných hranolových veží s priechodom – , ktoré boli vybudované v 70. rokoch 16. storočia. Veduty mestských brán vyhotovoval väčšinou na objednávky mešťanov, osobností kultúrno-spoločenského života, ku ktorými patrili spisovateľka Terézia Vansová (1857 – 1942), alebo spoluzakladateľ mestského múzea Štefan Holesch (1855 – 1924). Stollmann maliarsky zachytil aj verejné inštitúcie – Mestské múzeum a Riaditeľstvo štátnych lesov. Spolu s obrazmi meštianskych domov na námestí sú jedinými historickými obrazovými prameňmi, dnes už často neexistujúcich objektov.

Andrej Stollmann maľoval popri historických objektoch aj väčšie architektonické priestory mesta, ako napr. námestie s celkovým pohľadom, horná časť s mestským hradom aj Hornú ulicu s kostolom sv. Ducha, ktorý zbúrali v roku 1895 a dnes na jeho mieste  stojí budova Hungárie – pôvodne hotel s reštauráciou a kaviarňou.

Nová akvizícia Stredoslovenského múzea z dielne maliara Andreja Stollmanna 

Podľa evidencie sa v zbierkach Stredoslovenského múzea nachádza okolo 43 evidovaných olejomalieb. Tematicky ide hlavne o zobrazenia brán historického systému opevnenia (dnes už zbúraných), mestských ulíc alebo o portréty dobových celebrít mesta.

Stredoslovenské múzeum venuje odborné aj pracovné úsilie nielen ochrane muzeálnych zbierok, ale sa snaží aj o zveľaďovanie fondu, a to najmä formou nákupu nových artefaktov. Jednou z posledných akvizícií je aj doplnenie fondu výtvarného umenia dielom Andreja Stollmanna.

Do zbierok pribudol obraz námestia v Banskej Bystrici z roku 1932, čím sa obohatí paleta obrazov zachytávajúcich túto jedinečná časť mesta.

Z kvalitatívneho hľadiska ide o štandardnú prácu Andreja Stollmanna, ktorý sa vo svojej tvorbe – najmä vedút – zameriaval viac na technickú kresbu než na maľbu, ide o techniku kolorovanej architektúry. Na obraze je zachytená celá horná časť historického námestia v Banskej Bystrici aj s dnes už asanovanou časťou domčekov, vo vlastníctve vtedajších remeselníkov (napr. dom zlatníckeho majstra Samuela Libaya). Zobrazenie krajiny v druhom pláne je viac-menej schematické, s využitím perspektívy a situačnej dobovej atmosféry. Andrej Stollmann vytváral celé cykly identického námetu, pričom viac-menej realizoval diela – pohľady na mesto – priamo na objednávku.

Predmetné dielo tak dotvára kolekciu pohľadov na námestie a v budúcnosti bude vhodnou dobovou ilustráciou výtvarných postupov aj možností variácií v edukácii vývoja architektúry na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia.

PhDr. Filip Glocko, Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD., Mgr. Peter Račko, PhD.

Kúpu obrazu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond je hlavným partnerom projektu.


Zoologický fond SSM bol v roku 2019 obohatený o dermoplastické preparáty rýb

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici spravuje v rámci svojho zoologického fondu dermoplastické, tekutinové, kožkové a kostrové preparáty stavovcov. Na rozdiel od cicavcov a vtákov bola kolekcia rýb svojou nízkou početnosťou a slabým druhovým zastúpením v nevyhovujúcom stave. Nákup hodnotnej ichtyologickej kolekcie 22 kusov dermoplastických preparátov sladkovodných rýb cieľavedome a systematicky kompletizuje a zhodnocuje zbierky stavovcov SSM.

Dermoplastické preparáty rýb, ktoré boli predmetom akvizície, pochádzajú z dielne Milana Žiaka. Preparácie vykonáva podľa vlastnej technológie, ktorá obsahuje 36 základných operácií. Jeho preparáty sa vyznačujú prirodzeným vzhľadom vďaka dynamickému tvaru tela, umiestneniu na podložke, farbám a lakom najvyššej kvality, ktoré sú nanášané striekaním. Preparáty celého tela rýb i napriek veľkým rozmerom sú pozoruhodné nízkou hmotnosťou.

Súbor obsahuje 22 druhov rýb, ktoré budú použité pri plánovanej modernizácii stálej prírodovednej expozície, pri krátkodobých tematických výstavách SSM a ďalších spolupracujúcich inštitúcií. Zakúpené predmety dokladajú výskyt týchto živočíšnych druhov v územnej pôsobnosti Stredoslovenského múzea – Banskobystrického samosprávneho kraja. 

V dňoch od 5. 3. do 24. 11. 2019 si tieto, ako aj mnohé iné preparáty z dielne Milana Žiaka, môžete pozrieť na výstave Tajomstvá pod hladinou, ktorá je inštalovaná vo výstavných priestoroch Tihányiovského kaštieľa v Radvani.

Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom akvizície.


Modernizácia technického a technologického vybavenia konzervátorských dielní Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici spravuje vo svojom zbierkovom fonde 189 217 ks zbierkových predmetov mimoriadnej historickej a vedeckej hodnoty. V zbierkach sú zastúpené predmety rôznych materiálových skupín, ktorým je potrebné zabezpečiť komplexnú starostlivosť.

Na zriadenom konzervátorskom pracovisku odborní pracovníci múzea –  reštaurátori a konzervátori vykonávajú základné ošetrenie, konzervovanie a reštaurovanie zbierkových predmetov. Technické a technologické vybavenie pracoviska, kde sa jednotlivé procesy odborného ošetrenia realizujú už nevyhovovalo aktuálnym požiadavkám na realizáciu konzervátorských a reštaurátorských postupov. Na základe toho bol vypracovaný projekt do Fondu na podporu umenia s cieľom modernizovať vybavenie pracoviska, skvalitniť úroveň aj pracovné podmienky  pracovníkom povereným starostlivosťou o zbierkový fond, umožniť využívanie nových metód a technologických postupov pri preventívnej aj aktívnej ochrane zbierkových predmetov.

Konzervátorské pracovisko múzea sa s finančnou podporou Fondu na podporu umenia vybavilo novým zariadením a špeciálnymi prístrojmi, ktoré umožňujú využívať, pri odbornom ošetrovaní zbierkových predmetov z keramiky, dreva, textilu, papiera, kovu, zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia a archeologických výskumov, moderné metódy a technológie. Nové zariadenie konzervátorskej dielne zlepšilo a skvalitnilo pracovné podmienky pre súčasných aj budúcich zamestnancov múzea. Doplnené prístrojové vybavenie zvýšilo možnosti na kvalitnejšiu diagnostiku fyzického stavu zbierkových predmetov zastúpených materiálových skupín a fondov. Moderné prístroje zvýšili možnosti na realizáciu reštaurátorských prieskumov s využitím nedeštruktívnych metód a postupov. Celý proces konzervovania a reštaurovania zbierkových predmetov sa po realizácii projektu začal vykonávať efektívnejším spôsobom. V neposlednom rade zaškolenie pracovníkov na prácu s novými prístrojmi prispelo aj k ich profesionálnemu rastu.

Vďaka úspešnému projektu boli do dielne zakúpené prístroje na nedeštruktívny spôsob určenia fyzického stavu zbierkových predmetov ako UV lampa, mobilná reštaurátorská lampa s nastaviteľnou intenzitou a farbou svietivosti, lupa s LED svetlom a  stereo mikroskop so stojanom a svetlom, ktorý pomáha pri reštaurátorskom prieskume na lepšie identifikovanie materiálu, vrstvenia polychrómie a napadnutia biologickými škodcami.

Kompletná realizácia modernizácie technického a technologického vybavenia konzervátorských dielní Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici bola realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.


Záchrana kolekcie stolových a podlahových hodín, určených pre novokoncipovanú expozíciu Thurzov Dom III.

V zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici sa nachádza vyše 70 kusov vzácnych hodín. Táto zbierka patrí medzi najrozsiahlejšie zbierky muzeálnych hodín na Slovensku, obsahuje predovšetkým hodiny z regiónu od domácich výrobcov. V kolekcii sú zastúpene stolové, nástenné, píšťalové, pondusové, cestovné, vreckové a podlahové hodiny z obdobia od roku 1570 až po rok 1920. Výnimočnosť tejto zbierky je aj v širokej škále hodinových mechanizmov, ktoré v rámci reštaurovania prechádzajú procesom sfunkčňovania. Každé hodiny sú špecifické a unikátne a v časovej osi vzniku ponúkajú zaujímavé sledovanie vývoja nielen hodinových skeletov, ale aj samotných hodinových mechanizmov.

Banská Bystrica a tunajšie hodinárske remeslo získalo celokrajový ohlas. Už v polovici 14. storočia sa stretávame s majstrom Jánom (v tom čase malo už mesto aj svoje vežové hodiny). Hodinárstvo bolo v 17. a 18. storočí spojené s rodinami Oberlaudtovcov, Krumovcov a Ribošiovcov. Z rodiny Oberlaudtovcov vynikal najmä Martin (práce z rokov 1688-1717). Po ňom prevzal dielňu jeho zať Matej Krumm. Popri tejto rodine vynikali aj hodinári Samuel Urbáni, Juraj Metzner a Ignác Ribóši. V každých hodinách zo zbierky Stredoslovenského múzea sa zrkadlí náročná práca banskobystrických hodinárov akými boli: M.E. Tulinský, Matej  Krumm, Štefan Schlawa, Adam Habel, Július Krumm, alebo Daniel Krumm. Hodiny z fondu Stredoslovenského múzea mali vo svojich pracovniach osobnosti ako napr.: Štefan Moyzes, alebo Jozef Gregor Tajovský.

Projekt je pokračovaním úspešných projektov: Záchrana kolekcie stolových hodín, určených pre novokoncipovanú expozíciu Thurzov dom 1. etapa z roku 2015 a 2. etapa z roku 2016/2017, počas ktorej sme zrealizovali reštaurovanie vzácnej kolekcie 12 stolových a nástenných hodín.

Zámerom projektu bolo sfunkčnenie a zreštaurovanie vybraných 6 historických hodín. Pri reštaurovaní sa kládol dôraz na zachovanie pôvodnosti a špecifickosti obdobia, v ktorom boli jednotlivé hodiny zhotovené. Cieľom bolo sfunkčniť jednotlivé mechanizmy hodinových strojov, doplniť chýbajúce časti ako v mechanike jednotlivých hodinových strojov, tak v chýbajúcich častiach jednotlivých skeletov, rezieb, ozdobných prvkov, liatych mosadzných reliéfov, sústružených prvkov, kružieb, šošoviek, tvarovaných kyvadiel a podobne. Použitá bola klasická šelaková politúra v daných odtieňoch. Všetky tri etapy boli financované z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a vlastných zdrojov múzea. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom všetkých troch etáp projektu.

V projekte došlo k zreštaurovaniu a sfunkčneniu nasledovných 6 hodín:

Hodiny klasicistické – francúzske figurálne krbové hodiny, polky (Ev č. H-07125)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • demontáž hodinového stroja zo skeletu
  • vyčistenie a zoradenie hodinového stroja, premazanie mechaniky
  • výroba závesu kyvadla, kompletná demontáž stroja
  • vybratie poškodeného pera z bubna bitia
  • vyčistenie a premazanie jednotlivých segmentov
  • postupné sceľovanie poškodených častí na skelete hodinovej schránky
  • farebné zjednotenie a patinácia pôvodnej povrchovej úpravy
  • postupná montáž jednotlivých prvkov do skeletu
  • vloženie mechaniky hodinového stroja do skeletu a jeho zoradenie

Hodiny miniatúrne – kartušové (Ev č. H-11615)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • demontáž hodinového stroja zo samotného skeletu
  • vysústruženie a nahradenie ohnutého čapu na bití
  • výmena a osadenie ulomeného oscilátora
  • vyčistenie celej mechaniky, zoradenie chodu a bitia
  • doloženie chýbajúceho náťahového kľúča

Hodiny horizontálne  stolové-šesťboké (Ev č. H-04803a,b)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • demontáž hodinového stroja z hodinovej schránky
  • kompletná demontáž jednotlivých segmentov s podrobnou fotodokumentáciou
  • selekcia chýbajúcich a poškodených častí
  • vyhotovenie počítačového nákresu chýbajúcich prvkov
  • čistenie jednotlivých segmentov
  • postupné osádzanie a skladanie jednotlivých časti

Hodiny – cestovný budík z obdobia empíru (Ev. č. H-00496)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • demontáž hodinového stroja z hodinovej schránky                                                             
  • kompletná demontáž jednotlivých segmentov
  • vyhotovenie úchytu zvonca
  • vytmelenie a retuš smaltového medailónu na pravej strane
  • doloženie nového náťahového pera
  • odvŕtanie zalomenej hriadeľovej tyče a jej nahradenie novou

Hodiny jubilejné biedermeierove (Ev. č. H-11216)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • kompletná demontáž celkového skeletu
  • vyrobenie kopyta, ako model pre sklársku firmu
  • vyrobenie spodného elipsového podstavca s drážkou na sklenený poklop
  • výmena prasknutého pera na chode
  • vyčistenie a zoradenie mechaniky hodinového stroja, retuš ciferníka
  • montáž jednotlivých prvkov a scelenie hodinového skeletu

Hodiny barokové – podlahové drevené s kovovým ciferníkom a čelným kyvadlom (Ev. č. H-03550)

V rámci reštaurovaniu došlo k nasledovným fázam obnovy zbierkového predmetu:

  • kompletná demontáž celkového skeletu
  • vybratie hodinového stroja vrátane kovového ciferníka, demontáž mechaniky 
  • postupné odstránenie korozívnych účinkov chemicky a mechanicky
  • doplnenie chýbajúcich segmentov a sfunkčnenie hodinového stroja
  • reštaurátorský zásah na pôvodnej polychrómovanej výmaľbe
  • vyhotovenie kyvadla a závažia
  • vyhotovene hlavy ( hornej časti ) chýbajúceho skeletu
  • stratigrafická sondáž a určenie pôvodnej výmaľby
  • mechanické a chemické vyčistenie dreveného skeletu
  • retuš pôvodnej povrchovej úpravy

Zreštaurovaním tejto zaujímavej kolekcie historických hodín sa zvýšila ich umelecká hodnota s ohľadom na ich technické a umelecko-historické riešenie, predĺžila sa ich životnosť a obnovila sa autentická podoba. Sú dokladom našej histórie, technickej vyspelosti hodinárskych majstrov a dokladom pre nové generácie. Zreštaurované zbierkové predmety budú súčasťou expozície v Thurzovom dome v Banskej Bystrici. Kolekcia hodín je výsledkom práce hodinárskych majstrov, produktom dobovej technológie a dobových techník. Ponúkne tak širokú škálu možností ich využitia na vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné, prezentačné spoločenské i komerčné účely.

 PhDr. Filip Glocko

 

Hlavným partnerom projektu ochrany zbierkových predmetov je Fond na podporu umenia.

Logo


Ochrana a trvalá archivácia fondu plošného materiálu

Zbierkový fond plošného materiálu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici bol zriadený  v roku 1982, zápisom prvého záznamu do knihy prírastkov. Postupne sa fond obohacoval o nové predmety a podľa poslednej revízie z roku 2013, obsahuje 2688 ks zbierkových predmetov.

V tomto špecifickom zbierkovom fonde sú zastúpené rôznorodé zbierkové predmety, prevažne v ňom prevládajú zbierkové predmety z materiálovej skupiny papier. Obsahuje členské knižky a legitimácie, mapuje obdobie prvej a druhej svetovej vojny a medzivojnové obdobia. Zahŕňa dokumenty viažuce sa k významným osobnostiam Banskobystrického kraja, ako Terézia Vansová, Karol Kuzmány, Karol Kiszely alebo rodina Čajaková.

Výrazný podiel na celkovom množstve fondu, tvoria zbierkové predmety z revolučných rokov 1989, aj z prvých federálnych volieb (1990, 1992). Sú to prevažne plagáty a propagačné materiály jednotlivých politických strán a hnutí.

Neodmysliteľnou súčasťou zbierok sú aj dokumenty viažuce sa na okrúhle výročia založenia prvého mestského múzea (1989) a prvej expozície (1909) v Banskej Bystrici.

Fond do roku 2017 nebol dostatočne spracovaný a ani  správne a vhodne ošetrený a uložený. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia, ktorý schválil projekt „Ochrana, trvalá archivácia a uloženie zbierok plošného materiálu“, bolo možné obstarať archivačné ochranné prostriedky, ktoré sa použili na ochranu jednotlivých zbierkových predmetov. Zakúpené  archivačné obaly spĺňajú prísne kritéria ochrany a to štandardy pevnosti, odolnosti voči ohňu, napadnutiu biologickými škodcami a odolnosti voči vode. Nákupom vhodných obalových materiálov a bezpečnostných archivačných skríň, sa dosiahla adekvátna ochrana a uloženie zbierok pre budúci výskum a vedu. Spracovaním druhostupňových záznamov jednotlivých zbierkových predmetov v katalogizačnom systéme ESEZ 4G, ich ošetrením a správnym uložením, sa zvýšila vedecká aj spoločenská hodnota zbierkového fondu plošného materiálu.


Hlavným partnerom akvizičného projektu je Fond na podporu umenia.

Logo


Akvizícia v roku 2017

Na základe odporúčania členov Komisie na tvorbu zbierok pri Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici bola v roku 2017 riaditeľom múzea  prijatá do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea Zbierka motýľov Jozefa Hegedűša. Táto zbierka bola zakúpená  prostredníctvom zoologického akvizičného projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V zbierke je prítomných 570 exemplárov motýľov, opísaných do 136 druhov a zaradených do 13 čeľadí. Nachádza sa v nej 268 jedincov denných a 302 jedincov nočných druhov motýľov, ktoré dokladujú stav a vývoj prírodného prostredia katastrálneho územia obce Slovenská Ľupča počas rokov  1999 – 2011. Tieto motýle pochádzajú z lúčneho i lesného prostredia, niektoré z nich indikujú suché výslnné stanovištia, iné zas vlhké a podmáčané biotopy.

Obec Slovenská Ľupča sa nachádza v okrese Banská Bystrica, v regióne pôsobnosti Stredoslovenského múzea. V súlade s regionálnou špecializáciou múzea táto zbierka výrazne zhodnotila zbierkový fond, keďže z lokality Slovenská Ľupča v ňom bolo doposiaľ zastúpených len veľmi málo druhov bezstavovcov.

Motýle Slovenskej Ľupče zo zbierky J. Hegedűša budú postupne od r. 2018 vystavované vo výstavných priestoroch Tihányiovského kaštieľa ako súčasť vlastných výstav i výstav realizovaných v spolupráci s inými organizáciami. Taktiež budú zahrnuté do prednáškovej a publikačnej činnosti múzea. Zbierka bude poskytnutá na ďalšie vedecké spracovanie aj iným odborníkom a bádateľom v oblasti entomológie, poslucháčom prírodovedných študijných odborov vysokých škôl, ako aj odborným prírodovedným pracovníkom rôznych štátnych organizácií. Bude sprístupnená návštevníkom múzea, školskej mládeži, členom záujmových organizácií, školských prírodovedných krúžkov a školských klubov.


Hlavným partnerom akvizičného projektu je Fond na podporu umenia.

Logo


Modernizácia správy zbierok múzea

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici patrí k významným regionálnym vedeckým a kultúrno-vzdelávacím fondovým inštitúciám. Vo svojej činnosti sa zameriava na dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti strednej a južnej časti stredoslovenského regiónu. Vo svojom zbierkovom fonde spravuje 183 496 ks zbierkových predmetov mimoriadnej historickej a vedeckej hodnoty, ktoré sú verejnosti prezentované v dvoch stálych expozíciách a na príležitostných výstavách múzeá. Podstatná časť zbierkového fondu je trvalo uložená  v dvoch depozitároch – v depozitári spoločenských vied v Matejovom dome a depozitári prírodných vied v Tihányiovskom kaštieli.

Hlavným cieľom a poslaním  múzea je neustále skvalitňovať a modernizovať systém odbornej správy a  ochrany zbierkového fondu múzea, minimalizovať riziká neoprávnenej manipulácie so zbierkovými predmetmi zavádzaním nových technológií pri ich ochrane v súčinnosti s platnými právnymi predpismi pre odbornú správu zbierok v múzeách a galériách na Slovensku.

Vzhľadom k tomu, že múzeum má obmedzené finančné možnosti, hľadá spôsoby, ako zabezpečiť financie na nákup nových technológií na ochranu zbierok predovšetkým prostredníctvom financií z grantových programov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Práve vďaka finančným prostriedkom z Dotačného systému MK SR sa nám v predchádzajúcich rokoch podarilo nainštalovať do všetkých našich expozičných a depozitárnych priestorov kamerový systém, ktorý výrazným  spôsobom zvýšil stupeň ochrany uložených aj prezentovaných zbierkových predmetov.

V roku 2016 nám Fond na podporu umenia finančne podporil projekt Ochrana zbierkových predmetov v depozitároch Stredoslovenského múzea. Zámerom projektu bolo skvalitniť a modernizovať systém ochrany zbierkového fondu múzea uloženého vo viacodborovom depozitári fondu spoločenských vied v Matejovom dome a fondu  prírodných vied v Tihányiovskom kaštieli. Primárne bol zameraný na zamestnancov múzea poverených odbornou správou zbierkového fondu – kustódov, kurátorov a konzervátorov, sekundárne aj na ostatných pracovníkov múzea, bádateľov a záujemcov o výskum zbierkového fondu z externého prostredia.

Realizáciou projektu v apríli 2017 sa nám podarilo naplniť jeho hlavné ciele – zabezpečiť elektronickú formu sledovania prístupu k zbierkovým predmetom inštaláciou technológie elektronickej brány, ktorá zabezpečuje kontrolu vstupu a pohybu osôb v depozitároch múzea,  zaviesť elektronickú formu evidencie vstupu a pohybu oprávnených osôb v depozitárnych priestoroch prostredníctvom prístupových RFID kariet. Vstup do všetkých depozitárnych priestorov múzea je v súčasnosti vybavený elektronickou bránou s čítačkou prístupových RFID kariet.

Vstup všetkých oprávnených osôb sa realizuje prostredníctvom RFID kariet, ktoré sú rozdelené na 3 úrovne prístupu. Oprávnenosť prístupu k zbierkovým fondom je spracovaná v Depozitárnom režime Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Najvyššiu úroveň prístupu má kustód depozitára, ktorý ako jediný môže vstupovať  do depozitára samostatne, ostatné oprávnené osoby len v jeho sprievode. Každá udalosť (použitie prístupovej karty) pri vstupe do depozitárnych priestorov  sa elektronicky zaznamená a pravidelne archivuje.

Inštaláciou technológie elektronickej brány múzeum zrealizovalo prvú etapu v zavádzaní nových technológií v správe zbierkového  fondu. Snahou múzea bude v nasledujúcom období aj zavedenie systému na kontrolu pohybu zbierkových predmetov prostredníctvom RFID kódov.

Technológiu elektronickej brány na kontrolu vstupu osôb a ich pohybu vo viacodborovom depozitári z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.


Logo