Nákup pozostalosti Márie Maďarkovej z cerovského lazu Turnište

Etnografický zbierkový fond bol obohatený o artefakty, ktoré reflektujú duchovnú a materiálnu kultúru oblasti medzi obcami Cerovo a Litava, ležiacich v juhovýchodnej oblasti regiónu Hont. Udialo sa tak vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí z verejných zdrojov podporili projekt Nákup pozostalosti Márie Maďarkovej z cerovského lazu Turnište. Vďaka projektu sa nám podarilo zakúpiť mužský a ženský ľudový odev, svadobné venčeky a pierka, šijací stroj s kožuchom a zabíjačkové koryto. Akvizícia je uložená v depozitári spoločenských vied v Matejovom dome a bude využívaná v rámci krátkodobých výstav, medzi-muzeálnych výpožičiek a výchovnovzdelávacej činnosti.

ŽIVOT – POHYB – VÝRAZ

(nová akvizícia múzea v oblasti zoológie)

V roku 2023 sme prírodovedné fondy Stredoslovenského múzea opäť obohatili o niekoľko zaujímavých exponátov z oblasti zoológie. Nákup desiatich nových predmetov prostredníctvom úspešného akvizičného projektu “Dynamické zostavy živočíchov do novej prírodovednej expozície Stredoslovenského múzea“ z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.

Naše najnovšie zoologické prírastky tentoraz nie sú výnimočné svojimi rozmermi, ani druhovým zložením, ale predovšetkým intenzívnou dynamikou svojho stvárnenia a realistickým znázornením prirodzeného pohybu tela s adekvátnym tvárovým výrazom.

Skupinová zostava zajaca poľného s dvomi samcami v “boxerskom“ súboji predstavuje charakteristické správanie druhu v predjarnom období, kedy si členovia skupiny upevňujú svoje hierarchické postavenie v spoločenstve. Zaujímavosťou je aj exponát utekajúceho zajaca, ktorý je vôbec prvým predmetom v našich zbierkach, vypreparovaný metódou tzv. “levitujúceho“ preparátu.

Ide o preparátorsky mimoriadne náročný postup, pri ktorom je vypreparovaný živočích spojený s pevným podkladom len v jedinom bode, zatiaľ čo všetky ostatné končatiny sa vznášajú vo vzduchu.

Ďalšou súčasťou získaného súboru predmetov je líščí pár v hustom zimnom osrstení, ktorý návštevníka zaujme silným individuálnym výrazom oboch jedincov a dvojica vtákov natoľko zaujatá škriepkou o svoje osudné sústo potravy, že sa čochvíľa stane korisťou loviacej kuny.

Súbor desiatich nových prírastkov uzatvára samotársky jazvec, preparátorom zvečnený pri intenzívnom hľadaní potravy pred dlhým zimným spánkom.

Získané predmety si návštevníci budú môcť prezrieť v rámci niektorej z pripravovaných výstav Stredoslovenského múzea a po rekonštrukcii expozičných priestorov Tihányiovského kaštieľa v Radvani sa stanú trvalou súčasťou stálej prírodovednej expozície nášho múzea.

Poslanecká zástava HALLASY GYULA 1881

Inštalácia nového zb. predmetu do expozície TRANZITHISTORY – Cesty k mestu

V expozícii Tranzithistory – Thurzov dom bol vinštalovaný nový – svojimi rozmermi najväčší zbierkový predmet v rámci všetkých expozícii Stredoslovenského múzea. Jedná sa o zreštaurovanú poslaneckú zástavu politika Júliusa Fischera – Halassyho. Politicky sa Halassy pripojil v roku 1869 k názorom a strane progresívne orientovaného politika Františka Deáka (1803 – 1876), signatára neskoršieho monarchického dualizmu a ministra spravodlivosti v prvej vláde Lajosa Batthyányho (1807 – 1849).

Po fúzii strany sa pridal v roku 1875 k Liberálnej strane. V uhorskom parlamente vehementne presadzoval, aby sa Banská Bystrica stala sídlom kráľovskej súdnej tabule – súdny šľachtický inštitút. Stal sa podpredsedom výboru na kontrolu štátnych dlhov, funkciu vykonával až do svojej predčasnej smrti.

Zástava bola vyhotovená v roku 1881, kedy bol znovu zvolený do Uhorského snemu ako poslanec za Liberálnu stranu na dobu 3 rokov – 26.6.1881-19.5.1884. Zástava mala informačný charakter a umiestňovala sa na námestie v Banskej Bystrici, aby mešťania/obyvatelia vedeli aké, resp. koho má mesto Bystrica v Uhorskom sneme. O uvedení Halassyho do funkcie svedčí aj nápis na zástave:

„HALLASY GYULA, KÉPVISELÖ, 1881“.

„HALLASY GYULA, POSLANEC 1881“.

„Reštaurovanie zbierkového predmetu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.“

Zreštaurovanie štyroch grafík a dvoch obrazov zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea

Stredoslovenské múzeum sa dlhodobo a kontinuálne snaží s podporou z verejných zdrojov – z Fondu na podporu umenia a svojho zriaďovateľa Banskobystrického samosprávneho kraja – systematicky, účelne a efektívne starať o svoj zbierkový fond. Najvýznamnejšou súčasťou starostlivosti je reštaurovanie zbierkových predmetov, v prípade výtvarného umenia prinavrátenie ich umeleckohistorických, autentických, prezentačných a reprezentačných hodnôt a kvalít, predovšetkým a častokrát ich samotná fyzická záchrana. Medzi posledné zreštaurované zbierkové predmety z výtvarného umenia patria dva obrazy – olejomaľby na plátne od neznámych autorov. Portrét neznámeho pána z prvej polovice 19. storočia a Portrét neznámeho pána z 18. storočia zreštauroval Mgr. art. Miroslav Slúka, rovnako ako predtým štyri ženské portréty vystavené spoločne s tými mužskými v stálej expozícii v Matejovom dome v Stredoslovenskom múzeu. Vďaka predchádzajúcemu zreštaurovaniu sa podarilo identifikovať dve dovtedy neznáme dámy: Klaudia Felicitas Tyrolská, druhá manželka Leopolda I. (okolo 1673 – 1676) a Anna Euphrosina Kayser (1703). Všetkých šesť obrazov tvorí kolekciu portrétov pochádzajúcu z Hronseka.

Kompendium zreštaurovaných diel dopĺňajú štyri grafiky – historické veduty Banskej Bystrice zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea:

Autorom dvoch medirytín na papieri: Veduty Banskej Bystrice s fortifikáciou z roku 1676 je Giorgio Piorato
Adam Slowikowski: Banská Bystrica – námestie farebná litografia na papieri, okolo roku 1860
Ľudovít Karol Libay (1814-1888): Pohľad na predmestie Banskej Bystrice, čierno-biela litografia na papieri, okolo roku 1860

Všetky štyri zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka a aj tieto diela sa nachádzajú v stálych expozíciách Stredoslovenského múzea. Tri zo štyroch grafík boli po zreštaurovaní inštalované do stálej expozície Tranzithistory v Thurzovom dome a štvrtá veduta od Giorgia Piorata je v stálej expozícii v Matejovom dome.

Reštaurovanie obidvoch obrazov aj štyroch grafík z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond je hlavným partnerom projektu.

Juraj Žembera, Stredoslovenské múzeum

Zreštaurovanie obrazu: Anton Raffael Mengs: kópia Raffaelovej Madony (Madona s Ježiškom a sv. Jánom Krstiteľom / La Madonna della Seggiola, alebo Madonna della Sedia) z druhej polovice 18. storočia zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea

Stredoslovenské múzeum sa dlhodobo a kontinuálne snaží s podporou z verejných zdrojov – z Fondu na podporu umenia a svojho zriaďovateľa Banskobystrického samosprávneho kraja – systematicky, účelne a efektívne starať o svoj zbierkový fond. Najvýznamnejšou súčasťou starostlivosti je reštaurovanie zbierkových predmetov, v prípade výtvarného umenia prinavrátenie ich umeleckohistorických, autentických, prezentačných a reprezentačných hodnôt a kvalít, predovšetkým a častokrát ich samotná fyzická záchrana. Medzi posledné zreštaurované zbierkové predmety z výtvarného umenia, popri historických grafikách – vedutách Banskej Bystrice a dvoch mužských portrétoch z Hronseka – patrí výnimočný a unikátny obraz – olejomaľba na plátne od Antona Raffaela Mengsa: kópia Raffaelovej Madony (Madona s Ježiškom a sv. Jánom Krstiteľom / La Madonna della Seggiola, alebo Madonna della Sedia) z druhej polovice 18. storočia.

Raffaelov originál v Palazzo Pitti vo Florencii bol častokrát v minulosti kopírovaný. Kopíroval ho, a veľmi úspešne, aj zakladateľ klasicizmu, rodák z Ústí nad Labem, nemecký maliar Anton Raffael Mengs (1728 – 1779). Jeho veľmi vydarenú kópiu v Stredoslovenskom múzeu zreštauroval Mgr. art. Miroslav Slúka, čím obnovil jej mimoriadne, výnimočné a unikátne umelecké, autorské a historické hodnoty a kvality a obraz bude predmetom ďalšieho odborného a vedeckého skúmania. Kópia v Stredoslovenskom múzeu je vysoko kvalitná maľba a zrejme jediný obraz od tohto významného nemeckého klasicistického maliara na území Slovenska. Bol priateľom benátskeho spisovateľa, cestovateľa, libertína a milovníka žien Giacoma Casanovu, aj otca dejín umenia Johanna Joachima Winckelmanna. Stal sa riaditeľom Španielskej kráľovskej akadémie v Madride, kde v roku 1770 vyučoval Francisca Goyu. Pôsobil hlavne v Ríme. Konvertoval na katolicizmus a v roku 1754 sa stal riaditeľom pápežskej maliarskej školy. Dožil ako knihovník u kniežaťa Valdštejna na zámku Duchcov v Čechách.

Reštaurovanie obrazu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond je hlavným partnerom projektu.

Na ráme obrazu v súčasnosti prebiehajú reštaurátorské práce a zreštaurovaný obraz je uložený v depozite spoločenských vied.

Juraj Žembera, Stredoslovenské múzeum

článok

Nový prírastok do múzea

Do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea pribudli v roku 2022 nové odevné súčiastky, ktorých spoločným menovateľom sú ich nositeľky a to staršie ženy. Udialo sa tak vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí z verejných zdrojov podporili projekt Ľudový odev starších žien z regiónov Novohrad a Hont. Vďaka projektu sa nám podarilo zakúpiť kompletný odev nosený staršími ženami v obciach Hrušov a Príbelce v regióne Hont a Ábelová v regióne Novohrad. Kompletný ľudový odev bude k dispozícii odbornej ale aj laickej verejnosti a pri jeho skúmaní sú vítaní aj bádatelia, ktorí často získavajú informácie zo vzácnych zbierok, ktoré Stredoslovenské múzeum ochraňuje, zbiera, analyzuje. Ľudové odevy budú uložené v priestoroch depozitára v Matejovom dome a bežným návštevníkom múzea ju postupne sprístupníme počas rôznych výstav a prednášok.

Akvizíciu zbierkových predmetov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Portrét neznámej dámy z expozície Stredoslovenského múzea

Zreštaurovaný závesný obraz – olejomaľba na plátne Portrét neznámej dámy z 18. storočia od neznámeho autora (rozmery: 93 x 70 cm bez ozdobného rámu) je súčasťou kolekcie šiestich portrétov, dvoch šľachticov a štyroch šľachtičien zo stálej expozície v Stredoslovenskom múzeu v Matejovom dome na druhom poschodí. Okrem portrétu Klaudie Felicitas Tirolskej, druhej manželky cisára Leopolda I. a Anny Eufrozíne Kaiser ide o neznáme ženské a mužské portréty. Aj predmetný barokový Portrét neznámej dámy z 18. storočia bol zreštaurovaný, rovnako ako ostatné tri ženské portréty, vďaka podpore Fondu na podporu umenia a zriaďovateľa Stredoslovenského múzea Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí z verejných zdrojov reštaurovanie podporili. Obraz, ktorý bol vo veľkej miere poškodený a deštruovaný, prešiel komplexným reštaurovaním od dublovania novým plátnom a vyrobenia nového podrámu až po doplnenie hmoty, tmelenie a retušovanie. Zreštaurovaním Portrétu neznámej dámy z 18. storočia sa podarilo zachrániť ďalší obraz z kolekcie portrétov šľachticov spojených s históriou banskobystrického regiónu a dať mu zaslúžený adekvátny a plnohodnotný výraz a reprezentatívny charakter.

Oltár zo Stredoslovenského múzea do kaplnky hradu Ľupča

Neskororenesančný oltár Očisťovania Panny Márie (Spev Simeona) z roku 1692 pochádza z hradnej renesančnej kaplnky na hrade Ľupča, kde sa však dostal neskôr, pravdepodobne v 19. storočí, keď bol na hrade sirotinec. Do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea bola drevená polychrómovaná oltárna architektúra – retábulum s oltárnym obrazom a troma sochami zapísaná v roku 1978, ale do múzea sa dostala oveľa skôr, v rozobratom, poškodenom, deštruovanom a čiastočne zničenom stave. V roku 2018 bol urobený jeho reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie Akad. mal. Jozefom Doricom a Mgr. art. Milošom Packom, z ktorého vyplynula urgentná potreba jeho záchrany. Stredoslovenské múzeum nechalo v rokoch 2021/2022 oltár zreštaurovať a oslovilo súčasných majiteľov Ľupčianskeho hradu Železiarne Podbrezová s ponukou jeho inštalácie do hradnej kaplnky. Časovo aj finančne náročná realizácia bola možná vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia, obce Slovenská Ľupča, firmy Grand Power, s.r.o. a vlastných zdrojov múzea.

Oltárne retábulum a drevené polychrómované skulptúry Krista a dvoch svätcov (bez individuálnych atribútov) zreštauroval Akad. soch. Dušan Hagara a oltárny obraz Očisťovania Panny Márie (Spev Simeona) Akad. mal. Jozef Dorica. Pre potreby inštalovania v hradnej kaplnke vyhotovil Dušan Hagara drevenú oltárnu menzu a ochranný sokel. Jozef Dorica v rokoch 2007 – 2009 viedol aj reštaurovanie interiéru hradnej kaplnky, kam sa po mnohých decéniach dňa 28. 6. 2022 oltár slávnostne vrátil, spolu s obrazmi Sv. Márie Magdalény a Sv. Sebastiána, taktiež zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea a rovnako pôvodne z hradnej kaplnky na hrade Ľupča. Na Slovensku nie je veľký počet zachovaných renesančných oltárov, zvlášť mimo kostolov, ako je napr. profánna architektúra hradu. Vrátenie kompletne zreštaurovaného oltára na pôvodné miesto, kde ho môžu návštevníci vidieť in situ, má preto nielen nesmiernu umeleckú, historickú a autentickú hodnotu, ale je aj cenným unikátom.

Juraj Žembera

Múzeum má novú dominantu

Zoologický zbierkový fond Stredoslovenského múzea sa v roku 2022 opäť rozrástol. S veľkou hrdosťou predstavujeme návštevníckej verejnosti niekoľko nových hodnotných prírastkov, ktoré sme získali vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja. Tieto významné inštitúcie z verejných zdrojov podporili súbor troch projektov Akvizícia veľkých kopytníkov do stálej expozície Stredoslovenského múzea 2021, prostredníctvom ktorých naše múzeum pokračuje v systematickej príprave na vybudovanie novej stálej prírodovednej expozície v Tihányiovskom kaštieli v Radvani.

Tento rok sme v rámci akvizičných projektov zakúpili 4 výstavné exponáty veľkých karpatských kopytníkov – jeleňa lesného a srnca lesného, ktoré svojimi dynamickými postojmi stvárňujú prirodzené správanie divožijúcej zveri v našej prírode.

Najvýraznejším prvkom tohtoročnej akvizície je monumentálny exponát dospelého ručiaceho jeleňa, ktorý tvorí skutočnú dominantu celého vstupného priestoru na schodišti Tihányiovského kaštieľa v Radvani.

Ďalším zakúpeným predmetom je mladý jeleň v zimnom osrstení, znázorňujúci každoročný proces zhadzovania parožia jelenej zveri na konci zimy. Zvyšné dva predmety tvorí srnčí pár, predstavujúci charakteristický letný výjav srnčej ruje, kedy samec s natiahnutým krkom intenzívne prenasleduje rujnú samicu.

Táto významná zoologická akvizícia živočíchov umelecky stvárnených v dynamickom postoji a v prirodzenom pohybe, potvrdzuje dlhodobú snahu Stredoslovenského múzea prinášať návštevníkom nádherné a hodnotné predmety s vlastným príbehom.

Všetky získané exponáty budú po komplexnej rekonštrukcii expozičných priestorov Tihányiovského kaštieľa zaradené do trvalých biotopových inštalácií v rámci novej stálej expozície pod názvom Premeny prírody.

Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Reštaurovanie historických tlačí 16. storočia

Stredoslovenské múzeum pripravilo kontinuálne aj v roku 2021 ďalší projekt na získanie finančnej dotácie na reštaurovanie historických tlačí, ktoré sú súčasťou historického knižničného fondu a časť z nich je zaradená aj do zbierkového fondu histórie. Vďaka podpore Fondu na podporu umenia boli úspešne zreštaurované 2 kusy historických tlačí. Prvou z nich je BIBLIA z roku 1576, ktorá je dielom Simona Meusela. Ide o náboženské dielo, ktoré okrem náboženskej tematiky vyobrazuje aj drevorezy s biblickým námetom. Druhou reštaurovanou tlačou je BIBLIA v pevnej koženej väzbe z roku 1570, autorom je Christofel Froschower.

Reštaurovanie realizoval Mgr. art. Štefan Kocka, člen Komory reštaurátorov. Zreštaurované tlače budú prezentované v rámci pripravených podujatí Stredoslovenského múzea. Rovnako budú sprístupnené potenciálnym bádateľom historického knižničného aj zbierkového fondu múzea.

Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nový prírastok do múzea

Do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea pribudla v roku 2022 nová zbierka hmyzu. Udialo sa tak vďaka dotácii Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí nám finančne podporili projekt Akvizícia zbierky hmyzu Miroslava Kupca. Táto zbierka blanokrídlovcov, múch, bzdôch a chrobákov zachytáva osobnosť zanieteného banskobystrického entomológa Miroslava Kupca, ktorého zbery sa na pôde múzea ocitli prvý krát. 5 100 exemplárov hmyzu v jeho zbierke dokladuje vývoj prírody najmä oblasti stredného Slovenska, pričom mnohé druhy z viacerých lokalít nám v prírodovednom zbierkovom fonde až doteraz absentovali. Zbierka bola uložená v depozitári v Tihányiovskom kaštieli a po jej odbornom spracovaní bude k dispozícii pre bádateľov. Bežným návštevníkom múzea ju postupne sprístupníme počas rôznych výstav a prednášok. Viaceré predmety plánujeme vystaviť v priestoroch Tihányiovského kaštieľa v pripravovanej stálej expozícii Premeny prírody.

Akvizíciu zbierkových predmetov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Záchrana kolekcie stolových hodín – V. etapa

Projekt je pokračovaním úspešných projektov: Záchrana kolekcie stolových a nástenných hodín, určených pre novokoncipovanú expozíciu Thurzov Dom I., II., III. a IV. počas ktorých sme zreštaurovali a sfunkčnili vzácnu kolekciu 21 stolových, nástenných a podlahových hodín. V piatej etape boli vybraté ďalšie jedinečné hodiny z dielne banskobystrických hodinárskych majstrov, ktoré budú reflektovať na vývoj vo výtvarnom prevedení hodín, ich dizajne, ako aj časovým etapám, v ktorých vznikali.

Cieľom aktuálneho projektu bolo sfunkčnenie jednotlivých mechanizmov hodinových strojov, doplnenie chýbajúcich častí ako v mechanike jednotlivých hodinových strojov, tak častiach jednotlivých skeletov, rezieb, ozdobných prvkov, liatych mosadzných reliéfov, sústružených prvkov, kružieb, šošoviek, tvarovaných kyvadiel a podobne.

K piatej etape projektu reštaurovania hodín pristúpilo Stredoslovenské múzeum špecificky a to hlavne so zreteľom na zaujímavosť, pestrosť fondu a najmä na dielne banskobystrických hodinárov, vystavené v stálej expozícii Matejov dom.

Medzi vybranými hodinami sa nachádzajú hodiny z dielní banskobystrických majstrov:

Hodiny stolové z dielne Mathiasa Krumma, hodinára z Banskej Bystrice
Hodiny barokové z dielne Johana Grima, hodinára z Banskej Bystrice
Hodiny altánové z dielne Stephana Schlawa, hodinára z Banskej Bystrice
Hodiny barokové z dielne Adama Nabela, hodinára z Banskej Bystrice

Zreštaurované hodiny boli po odbornom zásahu vrátené do stálej expozície Matejovho domu.

Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.

Výtvarný návrh novej prírodovednej expozície Premeny prírody

Stredoslovenské múzeum ako kultúrna inštitúcia s viac ako 130 ročnou tradíciou, neustále pracuje na inovovaní svojich stálych expozícií. V roku 2009 otvorila expozíciu v Matejovom dome – História mesta Banská Bystrica, v roku 2022 sa uskutoční slávnostné otvorenie spoločenskovednej expozície Tranzithistory v Thurzovom dome. Nemenej dôležitú súčasť Stredoslovenského múzea má aj jej prírodovedný fond. Súčasná stála expozícia Príroda stredného Slovenska je obsahovo nadčasová, ale vizuálne a technicky už nezodpovedá štandardom 21. storočia. Práve preto sa v roku 2020 realizoval komplexný architektonický návrh z dielne MAO arch. s. r. o., v ktorom sa okrem zamestnaneckých a návštevníckych priestorov, navrhla aj modernizácia stálej expozície v Tihányiovskom kaštieli. Ku komplexnému návrhu však chýbal veľmi dôležitý výtvarný návrh, bez ktorého by nebola možná realizácia novej expozície. Na výzvu Fondu na podporu umenia zareagovalo Stredoslovenské múzeum kladne a podaný projekt bol úspešný. Banskobystrický samosprávy kraj ako zriaďovateľ múzea podporil výtvarný návrh kofinancovaním projektu v plnej výške.

V júni 2021 vyhlásilo Stredoslovenské múzeum súťaž návrhov, z ktorých zvíťazil súťažný návrh Ing. arch. Tomáša Tornyosa.

Nová stála expozícia Premeny prírody sa venuje premenám dlhodobým od vzniku Zeme, až po tie krátkodobé v rámci striedania ročných období, dňa a noci. Výtvarný návrh vychádza zo scenára odborných zamestnancov múzea, ako aj z potrieb návštevníkov, ktorí prostredníctvom novej expozície a interaktívnych prvkov spoznajú tajomný svet prírody v jej širokej škále. Spoluprácou s iným odbornými inštitúciami a konzultáciami s IT sektorom sa vytvoril návrh atraktívny pre rôzne cieľové skupiny. Vzniká priestor na to, aby si v múzeu našiel každý čo hľadá – zbierkové predmety, moderné technológie, vizuálny a zvukový zážitok. Všetko, čo potrebuje návštevník k budovaniu si vzťahu k múzeám, ich pravidelnej návšteve a pochopeniu ich významu pre spoločnosť.

Finančné zdroje na realizáciu projektu výtvarného návrhu stálej expozície Premeny prírody z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Netradičná prezentácia botanického fondu. Herbarz: gynak bylinař…

Zbierky v múzeách v sebe ukrývajú mnohé tajomstvá. Niektoré sa nám podarí odhaliť iné nie. Medzi tajomstvá zbierok Stredoslovenského múzea patrí istotne aj stará tlač zo 16. storočia Herbarz: ginak Bylinář / welmi vžitečný / a Figůrami pieknymi y zřetedlnymi / podlé praweho a yako ziwého zrostu Bylin / ozdobeny… Jeho cesta za zbierkovým predmetom je zaujímavá. Kniha sa dostala do múzea pravdepodobne už pri jeho založení v roku 1889. Z neznámych dôvodov sa v roku 1948 vyradila zo zbierok. Až v roku 2014 sa rovanké vydanie knihy dostalo darom späť do zbierok. V roku 2019 Fond na podporu umenia podporil reštaurovanie starej tlače z roku 1562 a kniha bez väzby a s poškodenými listami, tak dostala vďaka reštaurátorovi Štefanovi Kockovi, druhú šancu. Až reštaurátorský zásah odhalil insígnie, ktoré vytvárajú otázku, či sa nejedná o totožný predmet.

Či už je to kniha totožná alebo nie, predstavuje veľké obohatenie fondu Stredoslovenského múzea. Je to jeden z prvých botanických herbárov v českom jazyku. Pojmom herbár sa v stredoveku označovali aj botanické knihy, nie len vylisované rastliny. Jej autorom je Andrea Pietro Mattioli. Narodil sa v roku 1501 v talianskej Siene a zomrel v roku 1578 v Tridente pri morovej epidémii. V roku 1562 vydal Herbár čiže bylinkár v českom jazyku, neskôr vychádza v taliančine, nemčine a latinčine. Do českého jazyka ju preložil doktor medicíny Tadeáš Hájek z Hájku. Herbár je rozdelený na štyri knihy, doplnený časťou o destilácii liečivých rastlín. Kompletná kniha obsahuje viac ako 800 strán, v našej sa ich zachovalo len 648. Každá zo zachovaných 483 druhov rastlín je vyobrazená drevoritinou, obsahuje názov, liečivé účinky, časti rastliny vhodné na zber, čas kvitnutia, čas zberu a miesto výskytu. Rastliny zaraďuje autor podľa zmyslových vnemov. Uvádza, že rastliny sa od seba odlišujú farbou, vôňou, chuťou a zrakom. Drevoritiny rastlín majú autentickú podobu a mnohé druhy boli popísané len na základe ich vyobrazenia. Tadeáš Hájek totižto nevedel preložiť všetky druhy rastlín a tak si niektoré názvy vymyslel alebo čerpal námety medzi prostým ľudom. Tak sa do opisu rastlín dostali aj kuriózne názvy napr. egreš pomenoval ako Chlupaté aneb zelené jahody, ríbezľu zas Víno Swatého Jana, chondrilu prútnatú Kozí cecek alebo tekvicu Turecké zelí.

REŠTAUROVANIE SV. SEBASTIÁNA A SV. FLORIÁNA ZO ZBIERKOVÉHO FONDU STREDOSLOVENSKÉHO MÚZEA

V rámci kontinuálnej a systematickej starostlivosti o zbierkový fond Stredoslovenského múzea sú jednotlivé zbierkové predmety citlivo posudzované a vyberané na reštaurovanie podľa významu, umeleckej, historickej a dokumentačnej hodnoty, a tiež stavu zachovania. Navrátenie ich autentickej podoby sa darí aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Touto súčinnosťou a kooperáciou sa podarilo v rokoch 2020 – 2021 zreštaurovať dve barokové drevené polychrómované skulptúry z 18. storočia: sv. Florián a sv. Sebastián. Patria medzi najstaršie akvizície v zbierkovom fonde vtedajšieho Mestského múzea v Banskej Bystrici. V rokoch 1909 – 1958 boli vystavené v prvej stálej expozícii v Matejovom dome. Neskôr tvorili súčasť stálej expozície v Thurzovom dome, kde boli až do začiatku 21. storočia. Za viac ako sto rokov sa na nich prirodzene podpísalo viacero negatívnych faktorov, zvlášť v polyfunkčnej sakrálnej miestnosti, kde boli vystavené premenlivým a nevhodným podmienkam, čo spôsobilo, že pred reštaurovaním boli v havarijnom stave.

Viac informácií TU

REŠTAUROVANIE HISTORICKÝCH TLAČÍ 16. STOROČIA

V Stredoslovenskom múzeu je od roku 2018 zriadený Historický knižničný fond, v ktorom je registrovaných 683 titulov vzácnych starých tlačí evidovaných v zbierkovom a knižničnom fonde múzea. Z nich sa za finančnej podpory Fondu na podporu umenia v roku 2020 úspešne zreštaurovali 2 vzácne tituly. Vzhľadom k tomu, že fyzický stav mnohých z nich nie je najuspokojivejší, múzeum aj naďalej hľadá finančné zdroje na pokrytie nákladov na ich reštaurovanie a zachovanie ich historickej, kultúrnej aj spoločenskej hodnoty. Úspešným projektom Reštaurovanie historických tlačí 16. storočia sa podarilo získať ďalšie finančné zdroje z Fondu na podporu umenia, vďaka ktorým sa v roku 2021 zreštaurovala vzácna Biblia z roku 1569 evidovaná v historickom fonde pod číslo H-02725. Reštaurovanie realizoval Mgr. art. Štefan Kocka, člen Komory reštaurátorov. Vzhľadom k tomu, že tlač bola značne poškodená, akákoľvek manipulácia s ňou niesla veľké riziko jej ďalšej degradácie, čo prinášalo obmedzenia hlavne pri využívaní na bádateľské a prezentačné účely.

Po úspešnej realizácii projektu je možné sprístupniť zreštaurovaný zbierkový predmet bádateľom, ale aj ostatným návštevníkom na príležitostných výstavách a podujatiach Stredoslovenského múzea.

Bezpečnosť zbierkových predmetov Stredoslovenského múzea je vyššia aj vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja

Opravy väčšieho rozsahu v roku 2021 stanovené rozpisom ukazovateľov rozpočtu pre Stredoslovenské múzeum s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja sú:

– výmena snímačov elektronického zabezpečovacieho systému v Matejovom dome,

– výmena snímačov elektronického zabezpečovacieho systému v Tihányiovskom kaštieli,

– výmena osvetlenia depozitára Matejov dom.

Vyčlenené účelovo určené príspevky bežných výdavkov z daňových príjmov Banskobystrického samosprávneho kraja sú v celkovej sume 4.855,- EUR.

Text nájdete aj v PDF formáte TU

Hlave sv. Jána Krstiteľa vrátili jej pôvodnú tvár

Ku klenotom v zbierkach Stredoslovenského múzea patrí aj hlava sv. Jána Krstiteľa. Pozrite sa spoločne s nami a televíziou Hronka, ako prebiehalo jej reštaurovanie.

Fokoše v zbierkach Stredoslovenského múzea

Banícky fokoš je jedným z najdôležitejších symbolov baníckeho stavu. Je to prapôvodné banícke a najmä tesárske náradie. Banícke kutištia a šachtice boli veľmi často ďaleko od väčších ľudských obydlí a v minulosti bolo zvykom chodiť po lesoch a horách ozbrojený. Dvojitá funkcia sekery umožňovala používať ju ako náradie a v prípade potreby aj ako zbraň. Bola reliéfne zdobená a podľa farby kovu (zlatá, strieborná, čierna) vyjadrovala postavenie nositeľa. Bol to akýsi odznak postavenia baníka v baníckej hierarchii.

pokračovanie článku nájdete tu

DIGITALIZÁCIA – POMOCNÍK KAŽDÉHO KURÁTORA

V dnešnej dobe pokročilých informačných technológií je digitalizácia fenoménom, ktorý zasiahol aj muzeálnu sféru. Múzea vo veľkom rozsahu digitalizujú svoj zbierkový fond v snahe o zachovanie jeho vizuálnej autenticity. Digitalizácia je jedným z kľúčov ako uchovať kultúrne dedičstvo a jeho hodnotu vo vizuálne pôvodnom stave.

pokračovanie článku nájdete tu

Banskobystrický samosprávny kraj aktívne podporuje činnosť múzea

V priebehu roku 2020 sme mohli v Stredoslovenskom múzeu realizovať mnohé aktivity a to vďaka podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý aktívne podporil realizáciu:

Odbornej správy zbierkových predmetov (konzervovanie, reštaurovanie)
Realizáciu nových výstav vo vlastných priestoroch a ich propagáciu
Zabezpečenia odbornej činnosti na zlepšenie ochrany zbierkových predmetov – materiálové a interiérové vybavenie depozitárov. Zlepšenie vybavenia depozitárov – nákup strojov, prístrojov, vybavenia a materiálu pre odbornú činnosť.
Výmenu snímačov a čerpadiel v Tihányiovskom kaštieli
Zabezpečenia protiepidemiologických opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a návštevníkov kultúrnych inštitúcií pred pandémiou ochorenia COVID-19
Letných viacdňových výchovno-vzdelávacích podujatí pre deti
Nákup výpočtovej techniky
Zhotovenie závesného systému na umiestnenie propagačných banerov na prezentáciu činnosti múze
Zakúpenie nového elektronického dochádzkového systému
Rekonštrukciu nových priestorov v Tihániovskom kaštieli – vypracovanie PD
Sanáciu suterénnych priestorov Thurzovho dom, vrátane PD
Nákup zbierkových predmetov

Lisované dejiny Banskej Bystrice

– z botanických zberov prof. Augustusa Junkera

Prvý zápis botanického zbierkového fondu v prírastkovej knihe Stredoslovenského múzea sa datuje na rok 1954. Je ním herbár profesora Augustusa Junkera, v ktorom sa nachádzajú zbery z konca 19. a začiatku 20. storočia. Je evidovaný pod prírastkovým číslom PV 1954/371 a evidenčným číslom B-00001/00001 až B-00001/01214. Herbár bol nájdený na povale prvej jedenásťročnej školy v Banskej Bystrici. Do múzea ho daroval Andrej Pecník. Do zbierok ho spracovala vtedajšia kurátorka prírodných vied, neskôr botanička a riaditeľka múzea RNDr. Ružena Bohúňová. Podľa jej vtedajších vyjadrení, bol herbár vo veľmi zlom stave, napadnutý škodcami a musel byť dôkladne dezinfikovaný paradichlóbenzénom…

Viacej informácii nájdete v priloženom článku

Ochrana zbierkového fondu archeológie v Stredoslovenskom múzeu

Stredoslovenské múzeum patrí medzi popredné kultúrne inštitúcie v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Okrem iného, plní aj metodickú činnosť pre ostatné múzeá v BBSK. Jednou z jeho najdôležitejších činností je zbieranie predmetov kultúrnej hodnoty a ich následná ochrana ako zbierkových predmetov. Stredoslovenské múzeum preto pokračuje aj v modernizácií priestorov, ktoré nie sú prístupné bežným návštevníkom. Ide o depozitárne priestory múzea, v ktorých je uložených viac ako 180 000 zbierkových predmetov v jeho správe. Ostatným zámerom v tejto oblasti bola modernizácia depozitárnych priestorov fondu archeológie. V roku 2019 sa našej inštitúcii podarilo uspieť s projektom „Ochrana zbierkového fondu archeológie v Stredoslovenskom múzeu“ ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

O PROJEKTE

Mapovanie života

Stredoslovenské múzeum je pamätnou inštitúciou, ktorej úlohou je tiež dokumentácia spoločnosti súčasnej doby. Preto sa rozhodlo prísť s výzvou na mapovanie života v meste pod Urpínom počas aktuálnej pandemickej situácie. Projekt má dve časti, do ktorých obyvatelia Banskej Bystrice či základné a stredné školy v rámci projektov môžu prispieť.

O PROJEKTE

Reštaurovanie najvzácnejšieho exponátu Stredoslovenského múzea

Hlavy sv. Jána Krstiteľa z Tajova – II. etapa

O PROJEKTE

REŠTAUROVANIE TROCH OBRAZOV Z FONDU STREDOSLOVENSKÉHO MÚZEA

O PROJEKTE

REŠTAUROVANIE STARÝCH TLAČÍ 16. STOROČIA V STREDOSLOVENSKOM MÚZEU

O PROJEKTE

PREMENY BANSKEJ BYSTRICE

O PROJEKTE

VYSKLADAJ SI NÁMESTIE

Tvorivá séria pre najmenších, vďaka ktorej spoločne hravou a kreatívnou formou spoznáme dominanty bystrického námestia. Jednotlivé pamiatky si môžete stiahnuť, vymaľovať a po nazbieraní všetkých 10 budov zrekonštruovať námestie Banskej Bystrice, alebo vystavať svoje vlastné.

Druhá etapa modernizácie konzervátorského pracoviska Stredoslovenského múzea

Starostlivosť o zbierkový fond múzea, ktorý predstavuje takmer 190 000 kusov zbierkových predmetov, si vyžaduje systematický a profesionálny prístup s použitím moderných prístrojov a technológií. Vďaka úspešným projektom Fondu na podporu umenia z roku 2018 a 2020 sa múzeu podarilo vybaviť moderné konzervátorské pracovisko, na ktorom sa realizuje profesionálna odborná starostlivosť o širokospektrálny zbierkový fond múzea, ktorý bude mať verejnosť možnosť vidieť aj v pripravovanej historickej expozícii v priestoroch zrenovovaného Thurzovho domu.

Cieľom aktuálnej druhej etapy modernizácie konzervátorského pracoviska, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bolo vybaviť pracovisko o ďalšie moderné prístroje a kvalitné nástroje, ktoré umožnia využívať moderné metódy, postupy a technológie aktívnej ochrany o zbierkový fond múzea. Do dielní boli zakúpené špeciálne prístroje – parový čistič, ultrazvuková leštička a elektricky vyhrievaná špachtľa, ktoré sa budú využívať pri odborných zásahoch na zbierkových predmetoch z materiálových skupín papier, textil a kov. Zakúpená sada kvalitného rezbárskeho náradia umožní výrobu chýbajúcich vyrezávaných súčastí obrazových rámov, plastík, nábytku, dreveného náradia, ako aj výrobu replík zbierkových predmetov a predmetov využívaných pri rôznych prezentačných aktivitách a podujatiach múzea.

V roku 2019 boli v Stredoslovenskom múzeu realizované viaceré podujatia a projekty podporené z účelovo určených finančných prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja:

Odborná správa zbierkových predmetov (konzervovanie, reštarurovanie)
Výstavná činnosť (realizácia nových výstav vo vlastných priestoroch)
Zabezpečenie podujatia Svetového dňa cestovného ruchu
Výmena snímačov a čerpadiel v Tihányiovskom kaštieli
Výmena snímačov elektrického zabezpečovacieho systému v administratívnej budove
Opravy a vybavenie vstupných priestorov Thurzovho domu
Príspevok na činnosť múzea pri príležitosti viacerých výročí vrátane zabezpečenia celokrajskej muzeálnej konferencie pri príležitosti 130.výročia založenia múzea
Vykrytie bežných výdavkov na výrub stromov a odvoz drevnej hmoty v areáli Thurzovho domu
Nákup fólii na ochranu zbierkových predmetov pred UV žiarením
Bežné výdavky súvisiace s realizáciou výstavy zo zahraničia
Vyhotovenie replík zbierkových predmetov, ktoré budú použité na prezentačné účely
Skvalitnenie priestorov pre poskytovanie služieb (maľovanie výstavných priestorov, nákup mobiliáru, resp. interiérového vybavenia výstavných priestorov)
Zlepšenie vybavenia konzervátorských a reštaurátorských dielní (nákup strojov, prístrojov a materiálu na odbornú činnosť, uloženie a prepravu zbierkových predmetov)
Zvýšenie kvality poskytovaných služieb – nákup výpočtovej techniky (na realizáciu odbornej činnosti, resp. pre ekonomický úsek)
Servis zariadenia – klimatizácia Matejov dom

Andrej Stollmann: Pondelkový trh v Banskej Bystrici (Hlavné námestie)

Autor: Andrej Stollmann
Technika a materiál: Olej na dreve
Rozmery: 54,5 x 43 cm s rámom, 48 x 36 cm bez rámu
Signovanie: vpravo dole: Stollmann 1932
Datovanie: 1932

Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici (SSM) sa v roku 2019 podarilo vďaka Fondu na podporu umenia kúpiť novú akvizíciu do zbierkového fondu – obraz Andreja Stollmana: Pondelkový trh v Banskej Bystrici (Hlavné námestie). Učiteľ, stredoškolský profesor kreslenia a regionálny maliar Andrej Stollmann (1852 – 1933) naturalizovaný v Banskej Bystrici (do Banskej Bystrice sa presťahoval v roku 1886) je autorom približne 1500 evidovaných diel, z ktorých väčšina sú viacnásobné kópie alebo verné aj voľné napodobneniny cudzích predlôh – fotografií, starších grafických rytín a maľovaných obrazov, prípadne ich reprodukcií v knihách a časopisoch alebo kresieb. Týka sa to figurálnej maľby, predovšetkým portrétov, ako aj krajinomaľby, architektonických a urbanistických segmentov – vedút, vzniknutých podľa uvedených predlôh. Vytváral celé cykly analogických a identických námetov, čoho príkladom je aj predmetný obraz Pondelkový trh v Banskej Bystrici.

Podľa zoznamov v jeho pozostalosti namaľoval asi 25 vedút v rozmedzí rokov 1867 – 1932, pri tvorbe ktorých vychádzal z odpozorovanej skutočnosti, alebo fotografických predlôh. Mnohé z nich však opakoval vo viacerých replikách, takže celkový počet obrazov možno odhadnúť na takmer sto. Podľa evidencie sa v zbierkach SSM nachádza okolo 43 evidovaných olejomalieb, pričom ide hlavne o zobrazenia brán fortifikácie – historického pevnostného systému (dnes už zbúraných), ulíc, alebo o portréty. Väčšina – 22 vedút Banskej Bystrice sa nachádza v zbierkach Stredoslovenského múzea. Pohľady na hornú časť Hlavného námestia Banskej Bystrice sú len tri. Z nich jedna: Hlavné námestie v Banskej Bystrici z roku 1932 tvorí pendant novej akvizície Pondelkový trh v Banskej Bystrici. Jedná sa o takmer identickú formu aj obsah. V obidvoch prípadoch ide o olejomaľbu na dreve z roku 1932, podobných rozmerov, zobrazujúcu pohľad na hornú časť Hlavného námestia v Banskej Bystrici. Obidve veduty namaľoval Stollmann v poslednom roku svojej tvorby, rok pred smrťou. Patria teda k jeho posledným namaľovaným obrazom a posledným vedutám Banskej Bystrice. V prípade novej akvizície Pondelkový trh v Banskej Bystrici je zachytený každotýždenný pondelkový trh so stánkami, vozmi trhovníkov s tovarom a kupujúcimi. Zaujímavosťou je komparácia námestia oboch vedút, ktoré vznikli v rovnakom roku 1932, napriek tomu sa v detailoch architektúry líšia. Súvisí to s rôznymi použitými predlohami.

Najzaujímavejšia je komparácia dvoch postranných veží a klasicistického priečelia nárožného kostola sv. Františka Xaverského na obraze vpravo hore. Na vedute Hlavné námestie v Banskej Bystrici sú už po prestavbe, v súčasnej podobe, ukončené balustrádovou atikou a nárožnými obeliskami. Prestavba ukončenia veží do súčasnej podoby sa realizovala v roku 1880. Autá na námestí potvrdzujú, že obraz vznikol buď podľa súdobej predlohy z prvej Československej republiky, alebo z autopsie, podľa skutočných reálií. Dokladá to aj morový mariánsky stĺp pred hodinovou vežou, ktorý už nemá kovanú ohradu okolo schodišťa (bola odstránená v roku 1897). Aj fontána s vodometom v strede námestia má už novú podobu z roku 1895. V prípade predmetného obrazu Pondelkový trh v Banskej Bystrici použil autor predlohu, zrejme fotografickú, spred roka 1880, čo dokumentuje starší typ cibuľovitého ukončenia veží a polkruhový štít priečelia. Z komparácie s najstaršou zachovanou fotografiou hornej časti Hlavného námestia z roku 1860 z fotografického ateliéru Sztraka a Würsching zachycujúcou rovnakú časť námestia (len s väčším záberom, rozponom, je na nej aj Thurzov dom – dnes Stredoslovenské múzeum v strede pravej časti radovej zástavby námestia) vyplýva, že ide o analogický, takmer identický architektonický a urbanistický tvar a charakter námestia. Ukončenia veží na kostole sv. Františka Xaverského, morový mariánsky stĺp pred hodinovou vežou s kovanou ohrádkou okolo neho, kamenná oktogonálna (osemuholníková) fontána v strede, aj architektúra rámcujúca námestie sa zhodujú. Predloha veduty a teda podoba Hlavného námestia zachyteného na obraze Pondelkový trh v Banskej Bystrici môže byť preto datovaná okolo polovice, prípadne do začiatku druhej polovice 19. storočia (objav fotografie sa datuje oficiálne do roku 1839, ale autor mohol použiť aj iný druh predlohy). Realistické zobrazenie námestia, tak ako ostatné Stollmannove veduty, nevyniká invenčnou kompozíciou ani originálnym farebným riešením. Vyznačuje sa však veristickou popisnosťou a dokumentárnosťou, snahou verne zachytiť architektúru a urbanizmus Banskej Bystrice. Tým sa zdôrazňuje dokumentárny charakter a význam diela, doplňujúci umeleckohistorický v banskobystrickom umeleckohistorickom kontexte.

Jedná sa o kvalitatívne štandardnú a typickú prácu Andreja Stollmanna, ktorý sa vo svojej tvorbe všeobecne a zvlášť pokiaľ išlo o veduty, viac zameriaval na deskriptívnu kresbu než na výrazové prostriedky maľby. Hoci ide o olejomaľbu, spôsob kolorovanej kresby, evokuje viac techniku akvarelu, ktorému sa tiež venoval. Pri maľovaní vedút podľa fotografií použil techniku jemnej kresby ceruzou – podkresby, v tomto prípade slabo kolorovanú olejom (v iných prípadoch akvarelom). Napriek lineárnej perspektíve (stredovému premietaniu) pôsobí námestie plošne. Na obraze je zachytená celá horná časť historického námestia v Banskej Bystrici aj s dnes už asanovanou časťou domčekov na Hornom námestí, ktoré vlastnili rôzni remeselníci. Zobrazenie krajiny v druhom pláne je schematické, skicovité v pseudoatmosférickej – pseudovzdušnej perspektíve. Predmetné dielo ilustruje mestský život na Slovensku a architektúru v druhej polovici 19. storočia, dopĺňa kolekciu mestských pohľadov – vedút a dotvára mozaiku vývoja a premeny architektúry a urbanizmu v druhej polovici 19. až prvej tretine 20. storočia. Tvorba Andreja Stollmanna má okrem výtvarnej hodnoty výraznú hodnotu dokumentárnu, historickú, architektonickú a urbanistickú.

Mgr. Juraj Žembera, PhD. historik umenia
Spolupracovali: Mgr. Peter Račko, PhD., PhDr. Filip Glocko

Kúpu obrazu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond je hlavným partnerom projektu.

Nová akvizícia Stredoslovenského múzea z dielne maliara Andreja Stollmanna

Zbierkový fond výtvarného umenia obsahuje významné zbierky od stredoveku až po súčasnosť, a to z Banskej Bystrice aj jej okolia (Jakub, Radvaň, Sásová, Staré Hory, Donovaly, Ľubietová, Poniky, Čerín, Turecká, Dúbravica), zastúpené sú aj pamiatky z územia Zvolenskej župy. Ide o zbierky sakrálneho charakteru z interiérov kostolov a farností rôznej konfesie, ale aj z prostredia profánneho, šľachtického, meštianskeho aj ľudového. Zbierky výtvarného umenia sú zastúpené maľbami (olejomaľba, tabuľová maľba, akvarel a pod.), skulptúrami z dreva, kameňa, plastikami, reliéfmi, kresbami a grafikami rôzneho druhu. Fond úžitkového umenia sa radí k historickým zbierkam vzhľadom na jeho súvzťažnosť k osobnostiam mesta. Autormi diel sú často dnes už anonymní talentovaní umelci.

Rezonujúcimi menami v kultúrnom prostredí Banskej Bystrice sú Dominik Skutecký, Július Flaché, Karol Ľudovít Libay, Karel Votlučka alebo Andrej Stollmann. Poslední dvaja autori patria svojou výtvarnou tvorbou k vedutistom, ktorá má aj významnú historickú a dokumentačnú hodnotu.

Andrej Stollmann sa narodil 3. novembra 1852 v Španej Doline. Od roku 1864 navštevoval Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici, kde kreslenie a maľovanie vyučoval významný maliar štúrovskej generácie a rodák z Liptovského Mikuláša Jozef Božetech Klemens (1817 – 1873). V roku 1874 začal Stollmann študovať na Ústave pre výchovu stredoškolských profesorov kreslenia v Budapešti. V roku 1881 získal diplom učiteľa kreslenia pre meštianske školy. O päť rokov neskôr (1886) sa spolu s manželkou Máriou, dcérou budapeštianskeho (predtým banskobystrického) evanjelického farára Eduarda Alexandra Doležala, a synom Alexandrom vrátil natrvalo do Banskej Bystrice, kde učil na evanjelickom gymnáziu, priemyselnej škole, meštianskej škole a na elementárnych cirkevných školách. Medzi jeho žiakov patrili o. i. Janko Jesenský, Jozef Gregor-Tajovský, Štefan Krčméry aj Viliam Figuš Bystrý, neskôr významné osobnosti nášho kultúrno-spoločenského života v oblasti literatúry a hudby. Andrej Stollmann zomrel 1. septembra 1933 a pochovali ho na evanjelickom cintoríne.

Andrej Stollmann tvoril doma aj vo svojom zamestnaní. Maľoval zo záľuby, pre potešenie svojich príbuzných aj na objednávku. Je autorom približne 1 500 diel, z ktorých väčšina sú viacnásobné kópie alebo voľné napodobeniny cudzích predlôh. Keďže nebol akademickým maliarom, jeho obrazy sa nevyznačujú zložitejšími technikami. V tvorbe je výrazne zastúpená figurálna maľba, z ktorej najväčšiu skupinu predstavujú portréty rodinných príslušníkov (rodičov, bratov, manželky Márie, detí a svokra) i autoportréty, zastúpené sú podobizne predkov banskobystrických mešťanov, verejne činných osôb (úradníkov, advokátov, lekárov, učiteľov, stredoškolských profesorov, farárov, obchodníkov), osobností kultúrno-spoločenského života, ktoré mali priamy vzťah k mestu.

Vo svojej tvorbe venoval Stollmann pozornosť aj vedutám. K najčastejším námetom patrili vonkajšie mestské kamenné brány – pätica renesančných hranolových veží s priechodom – , ktoré boli vybudované v 70. rokoch 16. storočia. Veduty mestských brán vyhotovoval väčšinou na objednávky mešťanov, osobností kultúrno-spoločenského života, ku ktorými patrili spisovateľka Terézia Vansová (1857 – 1942), alebo spoluzakladateľ mestského múzea Štefan Holesch (1855 – 1924). Stollmann maliarsky zachytil aj verejné inštitúcie – Mestské múzeum a Riaditeľstvo štátnych lesov. Spolu s obrazmi meštianskych domov na námestí sú jedinými historickými obrazovými prameňmi, dnes už často neexistujúcich objektov.

Andrej Stollmann maľoval popri historických objektoch aj väčšie architektonické priestory mesta, ako napr. námestie s celkovým pohľadom, horná časť s mestským hradom aj Hornú ulicu s kostolom sv. Ducha, ktorý zbúrali v roku 1895 a dnes na jeho mieste stojí budova Hungárie – pôvodne hotel s reštauráciou a kaviarňou.

Nová akvizícia Stredoslovenského múzea z dielne maliara Andreja Stollmanna

Podľa evidencie sa v zbierkach Stredoslovenského múzea nachádza okolo 43 evidovaných olejomalieb. Tematicky ide hlavne o zobrazenia brán historického systému opevnenia (dnes už zbúraných), mestských ulíc alebo o portréty dobových celebrít mesta.

Stredoslovenské múzeum venuje odborné aj pracovné úsilie nielen ochrane muzeálnych zbierok, ale sa snaží aj o zveľaďovanie fondu, a to najmä formou nákupu nových artefaktov. Jednou z posledných akvizícií je aj doplnenie fondu výtvarného umenia dielom Andreja Stollmanna.

Do zbierok pribudol obraz námestia v Banskej Bystrici z roku 1932, čím sa obohatí paleta obrazov zachytávajúcich túto jedinečná časť mesta.

Z kvalitatívneho hľadiska ide o štandardnú prácu Andreja Stollmanna, ktorý sa vo svojej tvorbe – najmä vedút – zameriaval viac na technickú kresbu než na maľbu, ide o techniku kolorovanej architektúry. Na obraze je zachytená celá horná časť historického námestia v Banskej Bystrici aj s dnes už asanovanou časťou domčekov, vo vlastníctve vtedajších remeselníkov (napr. dom zlatníckeho majstra Samuela Libaya). Zobrazenie krajiny v druhom pláne je viac-menej schematické, s využitím perspektívy a situačnej dobovej atmosféry. Andrej Stollmann vytváral celé cykly identického námetu, pričom viac-menej realizoval diela – pohľady na mesto – priamo na objednávku.

Predmetné dielo tak dotvára kolekciu pohľadov na námestie a v budúcnosti bude vhodnou dobovou ilustráciou výtvarných postupov aj možností variácií v edukácii vývoja architektúry na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia.

PhDr. Filip Glocko, Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD., Mgr. Peter Račko, PhD.

Kúpu obrazu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond je hlavným partnerom projektu.

Zoologický fond SSM bol v roku 2019 obohatený o dermoplastické preparáty rýb

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici spravuje v rámci svojho zoologického fondu dermoplastické, tekutinové, kožkové a kostrové preparáty stavovcov. Na rozdiel od cicavcov a vtákov bola kolekcia rýb svojou nízkou početnosťou a slabým druhovým zastúpením v nevyhovujúcom stave. Nákup hodnotnej ichtyologickej kolekcie 22 kusov dermoplastických preparátov sladkovodných rýb cieľavedome a systematicky kompletizuje a zhodnocuje zbierky stavovcov SSM.

Dermoplastické preparáty rýb, ktoré boli predmetom akvizície, pochádzajú z dielne Milana Žiaka. Preparácie vykonáva podľa vlastnej technológie, ktorá obsahuje 36 základných operácií. Jeho preparáty sa vyznačujú prirodzeným vzhľadom vďaka dynamickému tvaru tela, umiestneniu na podložke, farbám a lakom najvyššej kvality, ktoré sú nanášané striekaním. Preparáty celého tela rýb i napriek veľkým rozmerom sú pozoruhodné nízkou hmotnosťou.

Súbor obsahuje 22 druhov rýb, ktoré budú použité pri plánovanej modernizácii stálej prírodovednej expozície, pri krátkodobých tematických výstavách SSM a ďalších spolupracujúcich inštitúcií. Zakúpené predmety dokladajú výskyt týchto živočíšnych druhov v územnej pôsobnosti Stredoslovenského múzea – Banskobystrického samosprávneho kraja.

V dňoch od 5. 3. do 24. 11. 2019 si tieto, ako aj mnohé iné preparáty z dielne Milana Žiaka, môžete pozrieť na výstave Tajomstvá pod hladinou, ktorá je inštalovaná vo výstavných priestoroch Tihányiovského kaštieľa v Radvani.

Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom akvizície.

Modernizácia technického a technologického vybavenia konzervátorských dielní Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici spravuje vo svojom zbierkovom fonde 189 217 ks zbierkových predmetov mimoriadnej historickej a vedeckej hodnoty. V zbierkach sú zastúpené predmety rôznych materiálových skupín, ktorým je potrebné zabezpečiť komplexnú starostlivosť.

Na zriadenom konzervátorskom pracovisku odborní pracovníci múzea – reštaurátori a konzervátori vykonávajú základné ošetrenie, konzervovanie a reštaurovanie zbierkových predmetov. Technické a technologické vybavenie pracoviska, kde sa jednotlivé procesy odborného ošetrenia realizujú už nevyhovovalo aktuálnym požiadavkám na realizáciu konzervátorských a reštaurátorských postupov. Na základe toho bol vypracovaný projekt do Fondu na podporu umenia s cieľom modernizovať vybavenie pracoviska, skvalitniť úroveň aj pracovné podmienky pracovníkom povereným starostlivosťou o zbierkový fond, umožniť využívanie nových metód a technologických postupov pri preventívnej aj aktívnej ochrane zbierkových predmetov.

Konzervátorské pracovisko múzea sa s finančnou podporou Fondu na podporu umenia vybavilo novým zariadením a špeciálnymi prístrojmi, ktoré umožňujú využívať, pri odbornom ošetrovaní zbierkových predmetov z keramiky, dreva, textilu, papiera, kovu, zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia a archeologických výskumov, moderné metódy a technológie. Nové zariadenie konzervátorskej dielne zlepšilo a skvalitnilo pracovné podmienky pre súčasných aj budúcich zamestnancov múzea. Doplnené prístrojové vybavenie zvýšilo možnosti na kvalitnejšiu diagnostiku fyzického stavu zbierkových predmetov zastúpených materiálových skupín a fondov. Moderné prístroje zvýšili možnosti na realizáciu reštaurátorských prieskumov s využitím nedeštruktívnych metód a postupov. Celý proces konzervovania a reštaurovania zbierkových predmetov sa po realizácii projektu začal vykonávať efektívnejším spôsobom. V neposlednom rade zaškolenie pracovníkov na prácu s novými prístrojmi prispelo aj k ich profesionálnemu rastu.

Vďaka úspešnému projektu boli do dielne zakúpené prístroje na nedeštruktívny spôsob určenia fyzického stavu zbierkových predmetov ako UV lampa, mobilná reštaurátorská lampa s nastaviteľnou intenzitou a farbou svietivosti, lupa s LED svetlom a stereo mikroskop so stojanom a svetlom, ktorý pomáha pri reštaurátorskom prieskume na lepšie identifikovanie materiálu, vrstvenia polychrómie a napadnutia biologickými škodcami.

Kompletná realizácia modernizácie technického a technologického vybavenia konzervátorských dielní Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici bola realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Záchrana kolekcie stolových a podlahových hodín, určených pre novokoncipovanú expozíciu Thurzov Dom III.

V zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici sa nachádza vyše 70 kusov vzácnych hodín. Táto zbierka patrí medzi najrozsiahlejšie zbierky muzeálnych hodín na Slovensku, obsahuje predovšetkým hodiny z regiónu od domácich výrobcov. V kolekcii sú zastúpene stolové, nástenné, píšťalové, pondusové, cestovné, vreckové a podlahové hodiny z obdobia od roku 1570 až po rok 1920. Výnimočnosť tejto zbierky je aj v širokej škále hodinových mechanizmov, ktoré v rámci reštaurovania prechádzajú procesom sfunkčňovania. Každé hodiny sú špecifické a unikátne a v časovej osi vzniku ponúkajú zaujímavé sledovanie vývoja nielen hodinových skeletov, ale aj samotných hodinových mechanizmov.

Banská Bystrica a tunajšie hodinárske remeslo získalo celokrajový ohlas. Už v polovici 14. storočia sa stretávame s majstrom Jánom (v tom čase malo už mesto aj svoje vežové hodiny). Hodinárstvo bolo v 17. a 18. storočí spojené s rodinami Oberlaudtovcov, Krumovcov a Ribošiovcov. Z rodiny Oberlaudtovcov vynikal najmä Martin (práce z rokov 1688-1717). Po ňom prevzal dielňu jeho zať Matej Krumm. Popri tejto rodine vynikali aj hodinári Samuel Urbáni, Juraj Metzner a Ignác Ribóši. V každých hodinách zo zbierky Stredoslovenského múzea sa zrkadlí náročná práca banskobystrických hodinárov akými boli: M.E. Tulinský, Matej Krumm, Štefan Schlawa, Adam Habel, Július Krumm, alebo Daniel Krumm. Hodiny z fondu Stredoslovenského múzea mali vo svojich pracovniach osobnosti ako napr.: Štefan Moyzes, alebo Jozef Gregor Tajovský.

Projekt je pokračovaním úspešných projektov: Záchrana kolekcie stolových hodín, určených pre novokoncipovanú expozíciu Thurzov dom 1. etapa z roku 2015 a 2. etapa z roku 2016/2017, počas ktorej sme zrealizovali reštaurovanie vzácnej kolekcie 12 stolových a nástenných hodín.

Zámerom projektu bolo sfunkčnenie a zreštaurovanie vybraných 6 historických hodín. Pri reštaurovaní sa kládol dôraz na zachovanie pôvodnosti a špecifickosti obdobia, v ktorom boli jednotlivé hodiny zhotovené. Cieľom bolo sfunkčniť jednotlivé mechanizmy hodinových strojov, doplniť chýbajúce časti ako v mechanike jednotlivých hodinových strojov, tak v chýbajúcich častiach jednotlivých skeletov, rezieb, ozdobných prvkov, liatych mosadzných reliéfov, sústružených prvkov, kružieb, šošoviek, tvarovaných kyvadiel a podobne. Použitá bola klasická šelaková politúra v daných odtieňoch. Všetky tri etapy boli financované z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a vlastných zdrojov múzea. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom všetkých troch etáp projektu.

V projekte došlo k zreštaurovaniu a sfunkčneniu nasledovných 6 hodín:

Hodiny klasicistické – francúzske figurálne krbové hodiny, polky (Ev č. H-07125)